Zatiaľ neznámy šťastlivec si v Illinois kúpil víťazný žreb v lotérii, no ako väčšina víťazov nezíska celú sumu. Výhru 1,28 miliardy dolárov, ktorá je druhým najvyšším jackpotom v histórii lotérie Mega Millions, je možné vyplatiť jednorazovo alebo v priebehu dlhšieho časového obdobia.
Celú sumu 1,28 miliardy získa len vtedy, ak si zvolí postupné vyplácanie počas 30 rokov. Ak bude chcieť výhru jednorazovo, dostane 747,2 milióna dolárov.
Tým sa však „okresávanie“ výhry nekončí. Daňový úrad si pri výhrach v lotérii berie až 37 percent. Najprv si z nej ukrojí 24 percent formou zrážkovej dane americká vláda, takže sa dostaneme na niečo vyše pol milióna dolárov. Ak pripočítame 13-percentnú dodatočnú daň, výhercovi zostane 470,73 milióna dolárov. Ďalšie dane vyplatí v závislosti od sadzieb v konkrétnom štáte.
Pozor na daňové priznanie
Takže víťaz by nemal minúť všetko, čo mu pristane na účte, aby nebol pri podávaní daňového priznania nepríjemne prekvapený.
Lístok do lotérie bol zakúpený v Illinois, ktorý má štátnu daň z príjmu vo výške 4,95 percenta, čo by výhru znížilo o ďalších približne 37 miliónov dolárov. Za predpokladu, že víťaz je obyvateľom Illinois, by to v hrubých číslach znamenalo, že si odnesie domov približne 433,7 milióna dolárov. To je síce obrovská suma, ale je dosť ďaleko od toho byť miliardárom.
Machinácie a súdne spory
V rámci rôznych druhov príjmov, vrátane lotérie, sa niektorí ľudia snažia minimalizovať daňové výdavky. Niektorí sa môžu dokonca pokúsiť rýchlo presunúť peniaze medzi štátmi, aj keď v prípade lotérie je na to neskoro. Daňové pohyby tesne pred alebo hneď potom, ako niečo dostanete, môžu byť podozrivé. A v skutočnosti vás to môže stáť ešte viac.
Ak si chcete prečítať niekoľko príbehov o tom, ako výhra v lotérii skončila na súde, pozrite si podrobnosti tu. Rýchle peniaze dokázali rozhádať kolegov, (bývalých) priateľov aj celé rodiny. Niektorí výhercovia žalovali dokonca daňový úrad.
Napríklad v kauze Dickerson verzus komisár vyhrala čašníčka z Alabama Waffle House 10-miliónový jackpot vďaka žrebu, ktorý jej dal zákazník.
Problémy sa začali, keď sa snažila podeliť o výhru s rodinou. Americký daňový úrad uviedol, že mala zaplatiť daň z darovania, keď previedla víťazný žreb na rodinnú spoločnosť, v ktorej vlastnila 49 percent. Čašníčka nakoniec skončila na súde a spor prehrala.
Článok vyšiel na webe Forbes.com, autorom je prispievateľ amerického Forbesu Robert W. Wood, ktorý píše o daniach a súdnych sporoch.
