Štýlová kaviareň, kníhkupectvo, koncerty, literárne večery aj coworking. Skupine aktivistov okolo Tomáša Székelyho a Rada Kovácsa sa za necelých šesť rokov podarilo premeniť chátrajúcu historickú budovu kláštora v centre Rožňavy na miesto plné života a kreatívnej energie.
„Začalo sa to niekedy okolo roku 2012, keď sme skončili školy a vrátili sme sa do Rožňavy. Videli sme, že občianska aktivita v meste prakticky úplne chýba a rozhodli sme sa, že s tým musíme niečo urobiť,“ vysvetľuje pre Forbes.sk Tomáš Székely.
Na druhej koľaji
Z tejto iniciatívy vznikla séria kultúrnych podujatí – výstava súčasného umenia Rožňavské radiály, Malý gemerský trh alebo premietania európskych filmov. Skupine nadšencov sa dokonca podarilo oživiť jeden z rožňavských parkov.
„Ale vždy sme cítili, že nám chýba vlastný priestor. Napríklad keď išiel futbal, v podniku, s ktorým sme mali dohodu, nám zrušili premietanie s tým, že šport je prednejší,“ hovorí jeden z aktivistov z občianskeho združenia Otvor dvor.
Rado Kováč a Tomáš Székely. Foto: Marek Mucha / Forbes Slovensko
Budovu kláštora, ktorá stále patrí mestu, im odporučili v Pamiatkovom úrade. Bola dlhodobo nevyužívaná. „Asi 15 rokov bola celkom prázdna. Mesto ju zaradilo do zoznamu prebytočného majetku a chcelo ju predať. No keďže je to Národná kultúrna pamiatka, platia pre ňu obmedzenia rekonštrukcie aj využitia,“ vysvetľuje Tomáš Székely, ktorý je povolaním reštaurátor.
„Nikto sa do toho nechcel pustiť. My sme si ju boli pozrieť a rozhodli sme sa, že to skúsime.“
Z histórie kláštora
Kláštor začali stavať ešte v roku 1740 a až do roku 1950 tu žili františkánski mnísi. Po takzvanej barbarskej noci (zrušenie všetkých kláštorov vo vtedajšom Československu, pozn. red.) sa do budovy presídlilo riaditeľstvo baní, neskôr ho nahradil starobinec. Ten bol v budove až do začiatku deväťdesiatych rokov.
Kláštor potom odkúpil štát a prešiel pod ministerstvo vnútra, ktoré v ňom zriadilo archív. „No na ministerstve rýchlo zistili, že tento priestor potrebám archívu vôbec nevyhovuje. Využívali z neho len jednu chodbu a zvyšok nechali chátrať. Rýchlo sa presťahovali do novovybudovanej školy, ktorú mesto Rožňava krátko predtým dokončilo. Kláštor zostal mestu,“ hovorí Tomáš Székely.
Prvotný šok
Aktivisti začali s rekonštrukciou v roku 2016 a národnú kultúrnu pamiatku pre verejnosť otvárali v roku 2020, krátko pred vypuknutím pandémie covidu. „Budovu sme prevzali v dezolátnom stave. Keď sme sem prišli, vôbec sme si nedokázali predstaviť, aký objem prác nás tu vlastne čaká. Napriek tomu, že ja som povolaním reštaurátor a mám s takýmito opravami skúsenosti,“ hovorí Tomáš Székely.
V tom čase tam nebola elektrina ani voda. Všetky siete museli vybudovať nanovo. „Dokonca ani kanalizácia vôbec nevyhovovala dnešným normám. To bolo asi finančne najnáročnejšie. Omietky a celkovo interiér, to už bola radosť. S tým sme sa hrali…“
Kreatívne riešenia
Koncom roka 2016 začali nadšenci kláštor opravovať svojpomocne. Rekonštrukcia sa zrýchlila o rok neskôr, keď sa občianskemu združeniu Otvor dvor podarilo získať podporu z eurofondov. „Hneď na začiatku sa nám akoby zázrakom podarilo získať financie z jedného veľkého európskeho projektu. Vďaka tomu sme sa všetci mohli začať kláštoru venovať na plný úväzok,“ hovorí Tomáš Székely.
Napriek tomu museli podľa jedného z iniciátorov veľmi dobre zvažovať každé euro. To ich však nútilo hľadať kreatívne riešenia. „Snažíme sa čo najviac recyklovať, upcyklovať a uvažovať lokálne. Veľa vecí sme vybudovali svojpomocne – bar, kníhkupectvo. Interiér sme sami nadizajnovali aj zariadili,“ vysvetľuje.
Budova františkánskeho kláštora v centre Rožňavy. Foto: Marek Mucha / Forbes Slovensko
A hneď dodáva, s čím sa museli ešte popasovať. „Sme franšízou bratislavského Artfora. Hovorili nám, že na policový systém by sme si mali vyčleniť aspoň štyritisíc eur. Ale to bolo pre nás úplne nereálne, tak sme začali hľadať iné riešenia.“
Napokon cez sociálne siete vyhlásili výzvu, že hľadajú staré zaoblené skrine. „Chodili sme po regióne, zbierali sme skrine od ľudí a pílili sme ich tak, aby sme z nich mohli vytvoriť police. Takto sme zariadili kníhkupectvo, kaviareň aj časť ubytovania,“ vyzdvihne vynaliezavosť tímu Tomáš.
Hudba, literatúra aj film
Ubytovať sa v priestoroch kláštora dá od júla tohto roka. Doteraz tu totiž takmer štyri mesiace bývali utečenci z Ukrajiny. Za dvojposteľovú izbu v strohom „kláštornom“ štýle, zariadenú starožitným nábytkom, zaplatia hostia okolo 40 eur.
Dva apartmány, troj- a štvorposteľový, v ktorých sa spájajú história kláštorných ciel a moderný interiérový dizajn, stoja na noc 80 až 120 eur. Interiér apartmánovej ubytovacej časti navrhoval dizajnér Oliver Sadovský.
S reštaurátorským citom zrekonštruovaná kultúrna pamiatka okrem divadelných súborov, nadšencov literatúry a hudobníkov láka aj fotografov a filmárov. V priestoroch kláštora natáčali film Malá krajina aj seriál 1890.
Tomáš Székely. Foto: Marek Mucha / Forbes Slovensko
„Dohoda s mestom je takáto: Ono nám dá budovu k dispozícii na 20 rokov a my mu ju vrátime kompletne zrekonštruovanú a ‚zabývanú‘. Bude fungovať ako kultúrne centrum, Rožňavčania už budú zvyknutí tam chodiť. Všetko, čo do kláštora investujeme, je v podstate náš nájom,“ hovorí Tomáš Székely.
