Podivuhodná krajina plná protikladov. Svet sám pre seba, v ktorom nájdete bok po boku najnovšie technologické zázraky aj kaligrafické dielne, kde dodnes používajú na ručné písmo rovnaké štetce ako v 18. storočí.
Len tu môžete cestovať najmodernejším vlakom Šinkansen obrovskou rýchlosťou do Kjóta, v centre ktorého stále úspešne prosperujú storočné drevené domčeky pre gejše, kde sa dodnes kúri drevom.
Foto: Flickr/DocChewbacca v licencii CC BY-SA 2.0
A len tu stretnete na uliciach ľudí oblečených v nadčasovom minimalizme Yohji Yamamota, rovnako ako pestrofarebných plyšových maskotov, harajuku či manga girls a ženy, ktoré aj dnes nosia tradičný kostým s drevákmi, ktoré sa za posledné storočie prakticky nezmenili.
Vitajte v Japonsku, krajine prekvapivých kontrastov a jednom z tých miest, kde ako Európania zažijete celý rad kultúrnych šokov a prekvapivých objavov. A to je na cestovaní to najkrajšie.
Čo tu nevynechať?
To je otázka za milión. Japonsko je, samozrejme, plné rôznych lákadiel: od miest plných hi-tech architektúry po tradičné svätyne v horách, kde nikde nezaplatíte platobnou kartou. Pokúsim sa teda skompilovať svojich obľúbencov tak, aby ste dostali o Japonsku komplexnejší obraz.
Tokio
Foto: Flickr/Derrick Brutel v licencii CC BY-SA 2.0
Samozrejme, Tokio nemôžete vynechať. A na túto obriu aglomeráciu si určite vyhraďte aspoň tri až štyri dni. Myslím si, že vás to tu prekvapí. Predtým, ako som tu po prvýkrát bol, mal som o ňom trochu mylnú predstavu.
Na základe fotiek a filmov som si myslel, že ide o hlučné mesto plné mrakodrapov a neónov, ktoré žije 24 hodín denne. Realita je však veľmi odlišná. Mimo niekoľkých centrálnych oblastí Šibuje a Šindžuku, kde to naozaj dosť bliká, ide skôr o mesto s menšími domami, ktoré má v mnohých štvrtiach takmer vidiecku atmosféru.
A aj napriek jeho veľkosti sa tu budete cítiť bezpečne a v pohodlí, patrí k jednému z najbezpečnejších miest na svete. Viac o tom, čo tu vidieť a nevynechať, vám poviem v samostatnom článku.
Kjóto
Foto: Wikimedia/Pedro Szekely v licencii CC BY-SA 2.0
Pôvodné hlavné mesto Japonska je dobré navštíviť pre jeho históriu a pamiatky. Ja síce preferujem Tokio pred Kjótom, ale to je hlavne tým, že v Kjóte, aspoň na jar a na jeseň, je na môj vkus príliš veľa turistov.
Vyhraďte si naňho určite aspoň dva dni. Vynechať tu nemôžete starú štvrť Gion, ktorá patrí gejšiam a ich „geisha houses“. Odporúčam aj Kijomizu-dera, starý budhistický chrám s krásnymi výhľadmi.
Čo, naopak, vypustiť môžete, je populárny bambusový les Arashiyama. Je síce krásny, ale to množstvo turistov, ktoré v ňom nájdete, zvládnu len tí naozaj odolní, prípadne budhistickí mnísi.
Kanazawa
Foto: Flickr/Kyle Hasegawa v licencii CC BY 2.0
Jedno z mála väčších miest na západnom pobreží pre mňa predstavovalo kľudnejšiu a menšiu verziu Kjóta. Taktiež je plné malých chrámov a svätýň, len je tu omnoho menej turistov, a tak budete mať možnosť prejsť si ich všetky celkom v kľude.
Mesto je také zachovalé z jedného prostého dôvodu – patrí k jedným z mála, ktoré počas druhej svetovej vojny unikli bombardovaniu. Rozkladá sa na dvoch stranách rieky a na úpätí hôr a vďaka tomu sa, aspoň v mojom súkromnom rebríčku, radí k najkrajším mestám Japonska. Ak si zaobstaráte Rail pass, nebudete mať problém zájsť sem na jeden alebo dva dni.
Hirošima
Foto: Wikimedia/DXR v licencii CC BY-SA 4.0
Mesto s tragickou históriou dnes nie je mementom vojny (aj keď autobusy plné školákov sem zvážajú práve preto, aby si vypočuli o jej tragických dopadoch), ale ide o veľmi príjemné, živé miesto s malebným prístavom.
Objavíte tu navyše veľmi zaujímavú českú stopu – Jan Letzl tu v roku 1915 postavil Prefektúrny palác pre výstavu produktov. Táto stavba ako jediná prežila explóziu bomby Little Boy, ktorá vybuchla priamo nad ňou, a tak dnes slúži ako Pamätník mieru alebo tzv. Atómový dóm.
Nikko
Foto: Wikimedia/Bernard Gagnon v licencii CC BY-SA 2.5
Množstvo turistických sprievodcov vám odporučí, aby ste sa išli pozrieť do Nary, malého mesta neďaleko Kjóta. Avšak z môjho pohľadu je toto miesto skôr turistická pasca. Ak chcete vidieť autentické pútnické miesto, oveľa lepšie je podľa mňa horské mestečko Nikko so svätyňou Tošogu zo 17. storočia a neďalekými vodopádmi, kam sa dostanete malým vlakom z Tokia.
Ak by ste však chceli vidieť všetko zásadné počas jedného dňa, budete musieť vyraziť skoro ráno, kostoly a svätyne majú často striktnú otváraciu dobu do piatej popoludní.
Nikko je známe aj svojimi onsenmi, prírodnými horúcimi prameňmi, ktoré nájdete často v horských oblastiach a zvyčajne sú súčasťou menších tradičných hotelov – rjokanov.
Ak to stihnete, nie je nič príjemnejšie ako sa po výstupoch do strmých kopcov, kde ležia svätyne, ponoriť večer do horúceho kúpeľa.
Yamadera
Foto: Wikimedia/Japanexperterna.se v licencii CC BY-SA 3.0
Malá horská oblasť neďaleko mesta Sendai patrí medzi najstaršie pútnické miesta. Budhistický chrám Risšaku-ji bol založený už okolo roku 900. Úzkymi cestami tu vystúpate do vysoko položených chrámov a hore sa pred vami rozvinie krásny pohľad na okolité hory.
Cestou späť si nezabudnite kúpiť niečo z chrámového obchodu. Prinesie vám to možno nielen šťastie v láske a podnikaní, ale hlavne budete mať aj suveníry pre priateľov a rodinu, ktoré inde nezoženiete.
Ritsurin Garden, Takamatsu, Šikoku
Foto: Wikimedia/Leela Soden v licencii CC BY-SA 3.0
Priznám, že som sa sem vydal z veľkej časti preto, že sa tu odohráva môj obľúbený román Kafka na pobreží od Harukiho Murakamiho. Ostrov Šikoku je jednou z najmenej obývaných častí Japonska, a tak tu zažijete úplne inú atmosféru než napríklad v Tokiu.
Hlavným lákadlom neveľkého pobrežného mesta Takamatsu je historická zenová záhrada, ktorú si tu nechali vybudovať v 18. storočí miestni feudáli. Neužívali si ju však príliš dlho. Už o storočie neskôr ju darovali mestu a otvorili verejnosti.
Ak sem vyrazíte v pracovný deň, máte veľkú šancu, že budete mať obrí areál prakticky sami pre seba. Dobré spojenie je napríklad z Kjóta a vďaka rail passu ide o relatívne krátku cestu, takže celý výlet zvládnete za jeden deň.
Ghibli Museum
Foto: Flickr/Todd Fong v licencii CC BY-NC-SA 2.0
Určite nie som jediný fanúšik Totora, Princeznej Mononoke a ďalších postavičiek legendárneho japonského štúdia Ghibli. Múzeum je pre skalných fanúšikov ich produkcie povinnosťou. Ja osobne som sa tam však nedostal.
Áno, podcenil som prípravu a myslel som si, že si proste kúpim vstupenky s denným predstihom. Chyba. Ak sa chcete do múzea v štvrti Mitaka, na západ od centra Tokia, pozrieť, kúpte si vstupenky naozaj dosť dlho dopredu.
Kde sa najesť?
Foto: Pixabay/Skitterphoto
Pred prvou cestou som mal trochu mylnú predstavu o japonskej gastronómii. Po prvé, myslel som si, že ide síce o kulinársku veľmoc (ten rekordný počet michelinských hviezd nie je len tak), ale že jedlo bude škandinávsky drahé.
Keď som zistil, že skvelý udon alebo ramen stojí asi polovicu toho, čo u nás, padli všetky moje zábrany a povedal som si, že sa proste domov štíhlejší nevrátim. A s tým súvisí môj druhý omyl.
Z nejakého dôvodu som trpel predstavou, že Japonci jedia zdravo. A to som sa teda naozaj splietol! Japonci milujú bôčik, silné mäsové vývary, vyprážané tempury, ktoré si pridávajú na udon, rezne (ktoré tu však jedia trochu inak, než sme zvyknutí u nás, s karí omáčkou a ryžou) a radi to všetko zapíjajú silným saké.
Áno, ochutnáte tu aj skvelé ryby a áno, Japonci rozhodne nejedia toľko sladkého, ale o nejakom diétnom jedle nemôže byť reč, Japonci majú radi svoje jedlá mastné a mäsité.
Pokiaľ neviete, kde začať, pozrite sa, aký typ jedla je typický pre danú oblasť Japonska. Každá časť krajiny má svoje špeciality alebo svoj lokálny ramen.
Keď párkrát zájdete do dobrej reštaurácie, dajte šancu miestnej ramenerii alebo jedálni s udonom (udon je japonská odpoveď na fast food, len chutí omnoho lepšie). Ak je miesto plné miestnych, je to dobrý indikátor, že jedlo je kvalitné.
Ja som si navyše obľúbil aj lacné japonské jedálne, kde si objednáte jedlo v automate. Zvyčajne tu za pár eur dostanete misku miso vývaru, hovädzie na plátky alebo rybu, misku ryže a pražený čaj.
Čo si kúpiť?
Foto: Wikimedia/DVMG v licencii CC BY 3.0
Aj keď neznášam nakupovanie, v Japonsku som niekoľkokrát zažil niečo, čo sa podobalo osobnej nákupnej mánii. Jednoducho preto, že v Japonsku zoženiete všetko.
Úplne vážne som premýšľal o tom, že ten vytunovaný hi-fi systém na kazety skúsim nejako napchať do kufra a ďalšie dva týždne s ním budem cestovať po celej krajine. Kto 20 rokov po začiatku nového milénia stále vyrába špičkové kazeťáky? No predsa Japonci!
Existuje veľmi málo vecí, ktoré by ste tu nezohnali. Svoje vlajkové obchody tu má každá dôležitá značka a prakticky všetky vyrábajú pre japonský trh aj špeciálne kolekcie a limitované edície. Aj keď si kúpite úplne obyčajné nohavice za pár eur v reťazci Uniqlo, opýtajú sa vás, či majú nohavice správnu dĺžku. Pokiaľ ich budete chcieť skrátiť, povedia vám, aby ste sa pre ne vrátili o pol hodiny, že budú hotové.
Táto krajina je rajom konzumu, výrobkov a služieb každého druhu. Ale aj keby vás nakupovanie nechávalo úplne chladným, odporúčam jeden obchod – Tokyu Hands.
V svojráznom mixe kuchynských, domácich, záhradníckych potrieb a papiernictva si niečo určite vyberiete aj vy. Napríklad legendárne japonské kuchynské nože. Ja mám ten svoj už asi päť rokov a stále je tým najostrejším náčiním tohto typu, aké som kedy kúpil.
Japonci to robia inak
Flickr/Andrew and Annemarie v licencii CC BY-SA 2.0
Existuje množstvo vecí, ktoré Japonci robia inak než ktokoľvek iný. Keď vstúpite po prvýkrát do ich kúpeľne, pochopíte, čo tým myslím. Určite vám bude chvíľku trvať, kým sa skamarátite s ich záchodmi, ktoré okrem teplej vody dokážu občas produkovať aj hudbu, či s ich malými hlbokými vaňami a vodnými batériami, ktoré ponúkajú desiatky rôznych typov prúdov vody.
Záchody v Japonsku sú samé o sebe témou. Nájdete ich v každom obchode 7 Eleven, Lawsons alebo Family Market, svätej trojici obchodov s domácimi potrebami, ktoré sa po pár týždňoch v Japonsku stanú vašimi dobrými kamarátmi.
Okrem vždy čistých záchodov si sem budete chodiť pre čerstvé onigiri k raňajkám alebo čerstvú kávu. A ak hovoríme o horúcich nápojoch, tie kúpite taktiež v každom automate na nápoje. Modré nápoje sú chladené a červené vám vypadnú v plechovke alebo PET fľaši ešte horúce.
Japonci oceňujú perfektný servis a nikto v ňom neexceluje tak ako oni. Dobre si pamätám na to, keď som sa posadil na záhradke do krčmy a dal si v Tokiu prvé pivo. Servírka mi doniesla nielen to, ale aj prútený košík. Po chvíli zmätenosti mi môj japonský kamarát vysvetlil, že košík je na môj batoh – servírka nemohla prežiť, že by len tak ležal na zemi pod stolom.
Čo však môžete urobiť vy, aby ste Japoncov neuvádzali do rozpakov? Je toho veľa. Japonci sa zdravia úklonom a úsmevom. Ak nechcete plachých miestnych dostať do rozpakov, podanie ruky alebo bozk na líce si nechajte len pre blízkych priateľov.
Japonci tiež nemajú radi hlučnosť a ocenia, keď sa v spoločnom priestore chováte ticho a s rešpektom. To je dôvod, prečo často chodia na chodbu, keď im zazvoní mobil. Zabudnite tiež na odkašliavanie a pľutie na ulici.
A v neposlednom rade – v každom dome a byte, samozrejme, aj v budhistických a šintoistických chrámoch, sa vyzúvajte. Topánky inde než na malej ploche v predsieni sú pre Japoncov nepredstaviteľné. Ale nebojte sa, oni pre vás budú mať pripravené pohodlné papučky.
Čo by ste mali vedieť, kým sa do Japonska vyberiete?
Foto: Pixabay/djedj
Japonsko je dobre neuponáhľať. Len preskúmať obrie Tokio vám zaberie kľudne aj týždeň. Preto počítajte s tým, že tu strávite niekoľko týždňov.
Určite si pred príletom zaistite buď mobilnú wifi, malú prenosnú krabičku s internetom, ktorú vám doručí príslušné letisko, alebo lokálnu sim kartu.
Aj keď je príjemné sa niekedy trochu stratiť v chaose neznámej krajiny a nechať sa len unášať atmosférou, pripojenie budete potrebovať. Okrem iného aj preto, že mnoho adries nie je v Japonsku označených na domoch tak, ako to poznáme z Európy. Mohlo by sa ľahko stať, že potom budete neúspešne hľadať váš penzión alebo vyhlásenú sushi reštauráciu, ktorú ste chceli navštíviť.
Ako cudzinec budete mať privilégium zriadiť si japonský turistický rail pass. Aj keď jeho cena sa niekedy vyrovná cene letenky, záleží na tom, na koľko týždňov si ho budete vybavovať, ide však o investíciu, ktorá sa naozaj oplatí.
Budete môcť využívať hustú sieť železníc, a to v miestnom kontexte znamená dostať sa za dve hodiny cez polovicu ostrova – napríklad z Tokia do Kjóta.
Zabudnite teda na prenájom auta – prakticky všade v Japonsku sa dostanete najrýchlejšie a najkomfortnejšie práve vlakom. A verte mi, samotná cesta šinkansenom je zážitok, ktorý si budete dlho pamätať.
Foto: Wikimedia/MaedaAkihiko v licencii CC BY-SA 4.0
Rail pass je však potrebné objednať s predstihom ešte pred odletom do krajiny. Približne do týždňa po objednaní vám príde na adresu certifikát, v Japonsku vám na vlakovej stanici potom vystavia po jeho predložení samotný pas.
Najlepšie sezóny na cestovanie a turizmus sú dve – jar medzi marcom a májom, obdobie kvitnúcich sakúr, a jeseň, od novembra do decembra, keď býva sucho a slnečno.
Japonské počasie je, aspoň medzi Tokiom a Kjótom, v týchto obdobiach pomerne suché, ale nie je ani veľká horúčava (obzvlášť, ak sa chystáte cestovať zo severu na juh a späť), takže tenkú nepremokavú bundu alebo sveter občas určite využijete.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Miroslav Valeš.
