Škrabalo to a vŕzgalo, ako sa pero kĺzalo po hrubom papieri. Anthony Lispenard Bleecker pripísal svoj autogram svižným rukopisom na listinu.
Dobre vedel, čo robí. Ako napokon vždy. Priatelia sa mu smiali, keď im raz oznámil, že kúpil pozemok na vidieku: „Mrháš peniazmi ako nejaký neobozretný blázon!“ Lenže pozemok „na vidieku“ sa čoskoro začal zhodnocovať. Dnes je z neho Greenwich Village v dolnej časti Manhattanu s ulicou Bleecker Street plnou módnych butikov a kaviarní.
Platan sa zapísal do dejín
K Bleeckerovi pridali podpisy ďalší podobne ctihodní a majetní páni. Dokopy ich bolo 24 a založili tak Newyorskú burzu, vtedy najznámejšiu a najväčšiu na planéte. Písal sa 17. máj 1792, nedávno tak od pamätnej udalosti uplynulo rovných 230 rokov.
Podľa všeobecne prijímanej legendy bol dokument podpísaný na Wall Street pod platanom. Nie je to pravda, hoci platan zohral pri založení burzy významnú úlohu.
V jeho tieni sa obchodníci a bankári pravidelne schádzali, niektorí sa práve vďaka tomu spoznali. Signatárov však bolo nakoniec príliš veľa, aby sa vtesnali pod korunu listnáča, dokument preto podpisovali postupne v interiéroch.
Historiský míľnik pre svet finančníctva
Takzvaná Buttonwoodska dohoda je historickým míľnikom najmä pre svet finančníctva, v dobovom kontexte však vypovedá aj o „mindsete“ vtedajšej Ameriky.
Progresívny nový svet sa nastavením líšil od európskej kolísky, odkiaľ pôvodní osadníci prišli.
Američania stáli, okrem iného, v opozícii voči tvrdeniu anglického filozofa Johna Lockea, že obchod je úplne nezlučiteľný s postavením gentlemana. Newyorčania otočili túto tézu naruby – prosperujúci obchodníci sa do listín zapisovali ako gentlemani.
Etablovať sa ako obchodník v New Yorku stálo štyristo libier, zatiaľ čo v Anglicku 5-tisíc libier.
Krajina sršala príležitosťami. Etablovať sa ako obchodník v New Yorku stálo štyristo libier, zatiaľ čo v Anglicku 5-tisíc libier, takže exodus na druhú stranu Atlantiku bol masívny a „výroba gentlemanov“ na Manhattane rástla takmer závratným tempom.
Vniesť poriadok do obchodovania
Dôležité je, že výraz „citizen“ čiže „občan“ sa stal súčasťou amerického slovníka desať rokov pred Veľkou francúzskou revolúciou.
Táto revolúcia bola práve v rozpuku, keď sa dva tucty biznismenov uzniesli na Buttonwoodskej dohode. Išlo o reakciu na prvú finančnú paniku v mladej krajine a snahu vniesť do nebezpečne živelného obchodovania istý poriadok.
Na zmluvu zásadného významu stačila jedna listina, čo dnes, keď sú obšírne šanóny bezmála aj na používanie zubnej kefky, môže vyvolať melanchóliu. Zmluva určila pravidlá pre obchodovanie s akciami a výšku provízií účtované klientom.
Prvým ministrom financií
Podpisujúci sa zároveň zaviazali, že budú mať prednosť pri predaji cenných papierov, čo boli väčšinou akcie a federálne dlhopisy z vojny za nezávislosť. Tieto dlhopisy umožnili „zmazať vojnové manko“ presne podľa plánu historicky prvého ministra financií Spojených štátov Alexandra Hamiltona.
V súvislosti s ministrom krátka odbočka, pre ilustráciu doby. Hamiltona, jedného zo všadeznámych mužov, ktorí dali Amerike ústavu, vyzval v roku 1804 na súboj horkokrvný viceprezident Aaron Burr. Česť Hamiltonovi nedovolila odmietnuť, svedomie mu zabránilo strieľať a Burr ho ranou do srdca poslal na onen svet.
Radšej späť na burzu, respektíve do kaviarní, kde sa obchodníci schádzali – tieň platanu už im nestačil, vlastnú budovu však ešte nemali. V provizórnych priestorch preto vznikla 8. marca 1817 aj legislatíva pre New York Stock & Exchange Board, to už je priama predchodkyňa dnešnej New York Stock Exchange (NYSE).
Prvé priestory
Burza si na Wall Street prenajala miestnosť, kde sa makléri dvakrát denne schádzali na obchodovanie s tridsiatimi akciami a dlhopismi, ktoré boli na zozname. Sadli na stoličky, prezident vystúpil na pódium, odkiaľ vyvolával názvy jednotlivých cenných papierov a účastníci kričali ponuky.
Počet a rozmanitosť týchto cenných papierov rástol súbežne a prakticky v priamej úmere s tým, ako rástla Amerika.
Moderná doba sa svetom rútila ako lokomotívy po čerstvo položených koľajniciach a jej vynálezy a výdobytky zdokonaľovali aj trh na Wall Street. Revolúciu v komunikácii spôsobilo v roku 1867 zavedenie burzového tickera, čiže znaku pre identifikáciu cenného papiera. O 11 rokov neskôr boli na burze inštalované telefóny, čo obchod razantne zefektívnilo.
Najslávnejší symbol burzy
Jeden z najslávnejších symbolov burzy, zvon oznamujúci začiatok a koniec obchodovania, bol prvýkrát použitý v sedemdesiatych rokoch 19. storočia. Pôvodne išlo o čínsky gong, avšak v roku 1903, keď sa burza presťahovala do budovy, v ktorej sídli doteraz, bol nahradený mosadzným klasickým zvonom.
Zvuk v tónine D sa odráža od stien obložených gruzínskym mramorom, letí do obrovských okien a nahor k pozlátenému stropu. Zvon bije v ozdobnom chráme globálnych finančných trhov postaveného podľa návrhu uznávaného architekta Georgea B. Posta.
Impozantné priestory ako by boli stvorené na oslavu ľudskej činorodosti a obchodného ducha,. V priečelí budovy s motívom antických stĺpov však môžeme vidieť aj odkaz na tragické drámy.
Krízy a krachy antických rozmerov
Boli to niekedy tragédie skutočne antických rozmerov. Napríklad krach burzy z októbra 1929, ktorý sa v budove na dolnom Manhattane odohral, začal drastickú recesiu, ktorá sa ako pandémia rozšírila medzi všetku vyspelú civilizáciu a bola jedným z kvasov druhej svetovej vojny.
Dostavili sa ešte ďalšie otrasy – neboli to vždy pokojné roky, ktorými prešla Newyorská burza až do súčasnosti. Tých rokov bolo 230 a všetko to začala listina s podpismi 24 mužov schádzajúcich sa pod platanom.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Filip Saiver.
