O tom, že sa rúti niečo veľké, štebotali vtáky už pred mesiacom. Nový Top Gun s podtitulom Maverick sa prvýkrát premietal v Spojených štátoch na akcii CinemaCon a bolo to intenzívne.
Tom Cruise, na ktorého mene, charizme a kondícii celý film stojí, Mavericka radšej počas pandémie niekoľkokrát odložil a neriskoval slabšie uvedenie na veľkých plátnach či vyjednávanie so streamovacími platformami. Prevádzkovatelia kín boli okamžite na jeho strane. Ich reakcie? Toto je jeden z filmov roka.
Premiéry so všetkou parádou
Cruise a štúdio Paramount však pod marketingovým kotlom prihadzovali do ohňa ďalej. Svetová premiéra sa odohrala v San Diegu na lietadlovej lodi USS Midway, európska na festivale v Cannes, kde nad palácom preleteli stíhačky a Cruise dostal čestnú Palme d’Or.
Z Riviéry sa filmári presunuli do Londýna, kde si na kráľovskej premiére herec švitoril s princom Williamom a vojvodkyňou Kate. A o Cruisa neprišli ani jačiace davy v Tokiu alebo v Mexico City.
Celá tour pôsobila ako z inej doby, kedy sme ešte nesedeli pri Netflixe, filmy mohli byť globálnymi udalosťami a existovali hviezdy lákajúce davy do kín. Teraz zostala jedna posledná: 59-ročný Cruise, dinosaurus, ktorý sa nikdy neobjavil na streame ani v žiadnej televíznej minisérii, pretože robí skrátka iba obrovské kinofilmy.
V ozajstných oblakoch
Jeho Maverick predstavuje pravdepodobne vrchol jeho kariéry – je to zlatý štandard, blockbuster z čias, keď veľké filmy ešte nevznikali v štúdiových hangároch pred zeleným pozadím, ale kedy z leteckých hangárov vyrážali skutočné stroje, ktoré sa na nebi vrhali do krkolomných kúskov.
Keď v marvelovke padá z neba obrovský helicarrier, nevyzerá to ani z desatiny tak dobre, ako keď sa herci v Maverickovi po niekoľkomesačnom tréningu skutočne vydali do oblakov, kde síce F-18 priamo nepilotovali, ale v kokpite ich snímali obrovské IMAX kamery.
Letecké scény sa nakrúcali vo vzduchu, hoci Cruise stíhačku nepilotoval. Foto: Paramount Pictures / CinemArt
Štruktúra nového filmu je podobná ako v kultovom predchodcovi, ale všetko je akési plnšie, precíznejšie a rýchlejšie, aj keď sám Maverick zostarol a pôsobí vyrovnanejšie. Ako letecký kapitán teraz zamieri do leteckej školy elitných pilotov učiť partičku mladých ľudí, medzi ktorými je aj Rooster, syn jeho zosnulého parťáka Goosa z „jednotky“.
Maverick ich musí vycvičiť na nebezpečnú misiu, dokázať, že je uskutočniteľná, a upokojiť napätie. Rooster ho tak trochu viní zo smrti svojho otca, ale predovšetkým z toho, že sa na prvýkrát nedostal do námorných síl.
Nováčika Roostra si zahral Miles Teller. Foto: Paramount Pictures / CinemArt
Bez politických konotácií
Opäť ide hlavne o splnenie úlohy. Maverick si síce rozkazy preberie po svojom, autority však nespochybňuje. Tie ho síce označujú takmer za zberbu, ale nakoniec Mavericka podržia, pretože vidia, že nikto lepší nie je. Už v prvom filme padlo, že „tu sa nerobí politika“, a v druhom sa tiež nikto nepýta, prečo sa do novej misie nebojácny letec vôbec púšťa. Zato odznie veta, že vo vzduchu je základom „nepremýšľať, ale konať“.
Ani tentoraz nemá nepriateľ tvár, ide o bezmennú krajinu, ktorou nie je ani Severná Kórea, Rusko alebo „stredoázijská republika“, ako býva v podobných filmoch zvykom. Na splnenie úlohy to nie je dôležité, viac v tomto vesmíre vedieť netreba – tento blockbuster nechce riešiť skutočné spoločensko-politické konotácie. A chce sa predávať v čo najväčšom počte krajín.
Čo by to bol za blockbuster bez klišé?
Ťažké to mať nebude. Všetko je tu zaliate zapadajúcim slnkom, nielen keď Cruise ide na motorke vedľa štartujúcej stíhačky, ale aj keď plachtí s barmankou a dcérou admirála v podaní Jennifer Connelly.
Západy slnka a romantika s Jennifer Connelly. Foto: Paramount Pictures / CinemArt
Rieši sa prekonávanie limitov, priateľstva i staré sľuby, čo by inde bolo smiešne patetické, avšak tu to v spojení s bojovými sekvenciami odovzdáva euforický optimizmus, že sú ešte možné skvelé veci a že to všetko možno dobre dopadne. Aj v súčasnom rozbúrenom svete je ťažké tomu nepodľahnúť.
Z päťdesiatdeväťročného Cruisa, samozrejme, každý záber robí hviezdu, pretože ani na sekundu nevyzerá zle. Keď s chlapčenským úsmevom opakuje, že „toto je jediný výraz, aký mám“, vyzerá na štyridsať.
Keď sa po jednej akcii objaví v zapadnutom bistre a pýta sa, kde je, šokovaný chlapec mu odpovie, že „na Zemi“. Sedí to: Cruise je skutočne mimozemšťan, analógový workoholik, ktorý predbehol čas, pretože skutočné čísla sú nepochopiteľné. Jednotku natočil pred tridsiatimi šiestimi rokmi, keď mal dvadsaťštyri rokov a ešte nebol hviezdou. O rok oslávi šesťdesiatku.
Bude to najväčší Cruiseov počin?
Pri číslach ešte môžeme zostať. V USA a v Kanade sa bude Maverick premietať na 4727 plátnach, čo z neho robí najväčšiu premiéru všetkých čias. Podľa servera Deadline by za prvý víkend mohol globálne utŕžiť až 180 miliónov dolárov, čo by predstavovalo najväčší Cruiseov film v histórii.
Hoci do kina príliš nechodia starší diváci, ktorí si jednotku pamätajú, po extatických prvých ohlasoch nie je dôvod si myslieť, že by tu nemohli padať rekordy. Cesta k nim je vydláždená starostlivo budovanou mediálnou tvárou superhviezdy, ktorá nemusí odpovedať na otázky o svojom členstve v scientologickej cirkvi.
Po premiére pôvodného filmu sa tradovalo, že počet prihlášok do námorníctva vzrástol o 500 percent. Teraz bude pokojne stačiť, keď taký nárast zaznamenajú pokladne kín. Aby som parafrázoval Mavericka: Hollywood možno čoskoro padne na hubu. Ale dnes to nebude.
Článok vyšiel na Forbes.cz. Autorom je Honza Škoda.
