„Keď sa nám narodil syn, bežne sme počas horúcich letných nocí spávali pri otvorenom okne. No párkrát ma uprostred noci zobudil silný priemyselný zápach priamo v spálni,“ začína rozprávanie Veronika Basta. „Keď sa to opakovalo niekoľko nocí po sebe, začínali sme si s manželom pripúšťať, že to asi naozaj bude problém.“
Veronika je vyštudovanú dizajnérka nábytku, má skúsenosti aj ako volebná pozorovateľka, no strach o zdravie syna ju zavial až do komunálnej politiky. Od roku 2019 sa kvalite ovzdušia snaží venovať naplno.
Je iniciátorkou verejnej diskusie o ovzduší na komunálnej úrovni a súčasťou tímu, ktorý pracuje na integrovanom projekte LIFE – Zlepšenie kvality ovzdušia. Jej cieľom je najmä ochrana zraniteľných skupín.
Pre Forbes.sk Veronika Basta hovorí, ako protesty proti smogu viedli v Česku k Nežnej revolúcii, aké ochorenia spôsobujú prachové častice a emisie v ovzduší a čo naše úrady aj aktivisti robia, aby sa nám dýchalo lepšie.
Žaloba pre prachové častice
V júni 2021 podala Európska komisia žalobu na Slovenskú republiku za dlhoročné prekračovanie limitov znečistenia ovzdušia. Čo to pre nás znamená?
Ide o to, že už niekoľko rokov nedokážeme zlepšiť kvalitu ovzdušia na základe merateľných opatrení, ktoré by pomohli znečistenie znížiť v čo najkratšom čase. Žaloba sa pravdepodobne skončí pokutou.
V Banskobystrickom a Košickom kraji boli počas sledovaného obdobia od roku 2005 namerané zvýšené hodnoty prachových častíc. Je to dlhodobý problém, ktorý stále výraznejšie nevnímame, lebo sa tejto téme nevenuje dostatočná pozornosť.
Aké kroky štát po žalobe podnikol, aby sa situácia zlepšila?
Kým sa pustíme do riešenia, musíme zistiť, aký veľký tento neviditeľný problém vlastne je. Poverenou organizáciou vo veciach monitorovania kvality ovzdušia je podľa zákona Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Vďaka európskym zdrojom sa mu podarilo rozšíriť Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia. Donedávna sme mali iba 38 stacionárnych meracích staníc, dnes ich je 52. Ministerstvo tiež pripravuje úplne nový zákon o ochrane ovzdušia.
Predpovede znečistenia
Stačí to?
Slovensko nie je veľká krajina, ale 52 staníc je málo. Aj preto pomáhame v rámci integrovaného projektu Populair monitorovať kvalitu ovzdušia pomocou mobilných meracích staníc. SHMÚ začal kvalitu ovzdušia aj modelovať.
Zachytila som aj informáciu o predpovediach kvality ovzdušia pre celé Slovensko. Bolo by skvelé, keby sme takúto predpoveď zohľadňovali pri plánovaní výletov a akcií podobne ako predpoveď počasia.
Čo sa vám podarilo namerať?
Našli sme aj nové kritické miesta. Keď sa rozprávam s ľuďmi, málokedy pripisujú zhoršenú kvalitu ovzdušia napríklad doprave.
Veľkým problémom na Slovensku sú aj domáce vykurovanie a staré spaľovacie zariadenia, nevhodné palivo, nesprávne techniky vykurovania a, žiaľ, aj energetická chudoba. Najkritickejšia je situácia v dolinách, kde je rozptyl znečisteného vzduchu obmedzený.
Vietor zmeny
Napriek tomu čistý vzduch stále považujeme za samozrejmosť. Prečo?
Je to pravda. Keď sa snažím upozorňovať na problém u nás v obci, sú ľudia, ktorí ma posielajú bývať do Tatier. Environmentálne vedomie je u nás nízke. Je to trochu aj stigma socializmu, keď sa fabriky stavali priamo v mestách, aby ľudia videli, akí sme úspešní budovatelia. Málokto vie, že zlá kvalita ovzdušia a veľká chorobnosť v Česku aj priamo súviseli s Nežnou revolúciou.
Aký?
U nás sa Nežná revolúcia spája najmä s brutálne potlačenou Sviečkovou manifestáciou v roku 1988 a so silnejúcim študentským hnutím, ktorého sa komunistický režim obával aj pre dátum 17. november.
V Česku sa demonštrácie začali už 11. novembra 1989 v Tepliciach. Inicioval ich šestnásťročný učeň Zbyšek Jindra a undergroundová scéna. Protesty za čisté ovzdušie sa stali predzvesťou pádu režimu, za ktorým bol ekologický motív.
V Tepliciach bol problém s častým dlhotrvajúcim smogom a žltosivou hmlou v uliciach. Ľudia chorľaveli, často sa dusili, cítili sa neslobodní. Bol november a čas inverzií, platil zákaz vychádzania, nemohlo sa vetrať. Jediné východisko videli obyvatelia Teplíc v protestoch.
Niesli transparenty s odkazmi ako: „Chceme iba čistý vzduch“, „Chceme zdravé deti“ a pre ťažkoodencov „Dýchate to tiež“, ale aj známe slogany ako „Máme holé ruce“. Nedostatok informácií a čiastočne aj nezáujem o vzduch, ktorý dýchame, nás aj dnes privádza do trochu absurdných situácií.
Neviditeľný nepriateľ
Napríklad akých?
Vídavam ľudí behať popri rušnej ceste. Aj cyklistické chodníky sú často pri frekventovaných cestách, takže škodlivé výfukové plyny športovci priamo vdychujú. Mnohí z nich si myslia, že robia niečo dobré pre svoje zdravie. Neuvedomujú si, že si môžu aj škodiť, keď sa výfukovým plynom vystavujú dlhodobo.
Ešte horšie sú prechádzky s malými deťmi popri rušných cestách. Potrebujeme prebudiť zdravý verejný záujem o túto tému.
Ako znečistený vzduch ovplyvňuje naše zdravie?
Denne vdychujeme tisíce litrov vzduchu, preto by nás malo zaujímať, aký vlastne je. Napríklad jemné prachové častice, ktoré vdýchneme, sa v tele postupne usádzajú, dokonca aj v orgánoch a v krvnom riečisku. Ak to trvá dlhodobo, môžu nám spôsobiť rôzne choroby.
Medzi zraniteľné skupiny patria deti, tehotné ženy, starší ľudia a chronicky chorí. Zlá kvalita vzduchu, ktorý žena vdychuje počas tehotenstva, sa môže prejaviť predčasným pôrodom či nízkou pôrodnou hmotnosťou novorodenca.
Znečistenie niekedy cítime nosom alebo nás z neho štípu oči, no väčšinou si zhoršenú kvalitu ovzdušia a zdroje znečisťovania vôbec neuvedomujeme. Aj preto o znečistenom ovzduší hovoríme ako o tichom zabijaku.
Semafor znečistenia
Už ste spomenuli projekt Populair, ktorého súčasťou ste aj vy. Čo okrem monitorovania robíte?
Aby sa aj neskúsení ľudia jednoduchšie zorientovali v tom, aká je aktuálna kvalita ovzdušia, vytvorili sme v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a SHMÚ národný Index kvality ovzdušia. Má tri farby ako semafor. Je navrhnutý tak, aby sa v ňom zorientoval každý a hneď vedel, či je kvalita ovzdušia dobrá alebo zlá.
Ďalší problém, ktorý v Populair riešime, je nedostatok odborníkov na problematiku ovzdušia. Vytvorili sme preto aj sieť manažérov kvality ovzdušia. Pripravujeme tiež vzdelávacie aktivity pre školy a demonštračné aktivity po regiónoch Slovenska.
Nie je to len problém veľkých miest
Prečo ste sa o túto tému začali zaujímať vy?
S manželom sme bývali v Bratislave, ale museli sme riešiť bývanie, keď sme čakali potomka. Náš bytík by nám už nestačil. Nový domov sme si našli v dnes populárnej satelitnej obci Rovinka.
Pred presťahovaním sa som si hľadala informácie o životnom prostredí v obci a jej okolí, ale nič relevantné som nenašla. Bývanie sme si vybrali na najvzdialenejšom mieste od priemyselnej štvrte, takže sme si mysleli, že s ňou problém nebude.
Aká bola realita?
Potom, ako sa nám narodil syn, sme počas horúcich letných nocí bežne spávali pri otvorenom okne. No párkrát ma uprostred noci zobudil silný priemyselný zápach priamo v spálni. Začalo sa to v roku 2015 a ja som sa vtedy rozhodla, že s tým musím niečo urobiť. Najmä kvôli nášmu synovi. Uvedomujem si jeho zraniteľnosť.
Ako ste to riešili?
Dnes spávame pri zatvorených oknách a musím povedať, že kvalita života sa nám tým dosť znížila. Veľkí znečisťovatelia vypúšťajú látky znečisťujúce ovzdušie najmä v noci, aby to bolo menej viditeľné. Možno aj preto, aby bolo znečisteniu vystavených menej ľudí.
V roku 2018 som sa rozhodla kandidovať do obecného zastupiteľstva. Monitoring a snaha o zlepšenie kvality ovzdušia boli v mojom predvolebnom programe. Občania mi dali dôveru.
Zaujíma nás, čo dýchame?
Čo sa vám už podarilo zmeniť?
V decembri 2018 som poslala prvý e-mail spoločnosti, ktorá má u nás v obci meraciu stanicu od roku 1997, že máme záujem o dáta z ich meracej stanice. Následne som oslovila SHMÚ.
V roku 2019 som v Rovinke zorganizovala aj verejnú diskusiu o tejto téme. Pozvali sme si aj zástupcov znečisťovateľov, niektorých politikov a obyvateľov z okolitých obcí, ktorých sa problém tiež dotýka. Rozprávali sme sa dve a pol hodiny. Dáta znečisťovateľa nám boli sprístupnené od júla 2019.
K čomu ste dospeli?
Od 1. júla 2019 SHMÚ zverejňuje dáta o kvalite ovzdušia namerané na stanici veľkého znečisťovateľa ovzdušia u nás v obci. V rovnakom roku v októbri sme si ako obec prenajali mobilnú meraciu stanicu od SHMÚ na porovnávacie merania. Stanica je u nás dodnes.
Veľmi by som si priala, aby sme sa o čisté ovzdušie zaujímali viac. Tak ako napríklad obyvatelia Londýna alebo Ostravy.
Inšpirácia z ostrovov
V Londýne má problém so smogom historické korene. Ako ho riešia dnes?
Starosta Londýna Sadiq Khan je pre mňa veľkým vzorom, opatrenia na zlepšenie ovzdušia mal vo svojej volebnej kampani a téme sa aktívne venuje. Odkedy sa stal starostom, znečistenie ovzdušia v Londýne kleslo.
Počet ľudí žijúcich v oblastiach s vysokými koncentráciami oxidu dusičitého sa znížil o 94 percent. Počet škôl v takto znečistených oblastiach klesol o 97 percent, zo 455 v roku 2016 na 14 v roku 2019.
V Británii pôsobí napríklad aj rodičovské hnutie Mums for Lungs. Znečistenie ovzdušia je krízou verejného zdravia a súčasne veľkou hrozbou. Toto hnutie vedie kampaň za čistý vzduch pre každého, no najmä pre deti a bábätká, a to čo najskôr.
Ich aktivisti propagujú aj zriaďovanie takzvaných školských ulíc a zákaz státia na voľnobehu. To znamená, že niektoré ulice, na ktorých sú školy, sú pre rodičov uzavreté. Keď príde naraz pred školu povedzme sto áut, okolité ovzdušie je naozaj znečistené. A dýchajú to naše deti.
Nízkoemisné zóny, do ktorých by bol obmedzený vjazd vozidiel s horšími emisnými parametrami, sa už môžu zriaďovať aj u nás. Žiaľ, dodnes nebola zriadená ani jedna.
Zmeny, ktoré môžeme urobiť sami
Čo nám hrozí, ak budeme znečistené ovzdušie naďalej ignorovať?
Budeme chorľavejší a čo je horšie, hrozí nám aj viac predčasných úmrtí. Krátkodobé aj dlhodobé vystavenie znečisteniu ovzdušia môže viesť k širokému spektru chorôb vrátane mŕtvice, chronickej obštrukčnej chorobe pľúc, zhoršeniu astmy, častým infekciám dýchacích ciest a podobne. Nedostatočne chránime aj naše deti, ktoré k znečisťovaniu ovzdušia prispievajú najmenej.
Čo ako jednotlivci môžeme urobiť preto, aby sa kvalita ovzdušia zlepšila?
Mali by sme si uvedomiť, že niekedy naozaj nie je nevyhnutné, aby sme si sadali do áut. Jasné, sú okolnosti a situácie, keď je auto nutnosť. Treba zvažovať aj iné alternatívy. Keby sme viac využívali zdieľanú či hromadnú dopravu, kvalita ovzdušia by sa určite zlepšila. Toto si musia uvedomiť aj tí, ktorí o tom za nás a pre nás rozhodujú.
Nie je jedno, čím a ako kúrime
A okrem toho?
Je veľmi dôležité, čím doma kúrime. Z energetickej krízy a vojnového konfliktu v susednej krajine pramení veľká neistota. Keďže aj ceny energií rapídne rastú, mnoho ľudí zvažuje návrat ku kúreniu drevom, ktoré je u nás dostupné.
Palivové drevo má byť dobre vysušené, ideálne jeden až dva roky na mieste s dobrým vetraním. Štát musí uvažovať aj nad tým, ako pomôcť najslabším, keďže sa počet domácností postihnutých energetickou chudobou zvyšuje.
Kúrenie drevom je problém?
Nemusí byť, ak si človek osvojí správne techniky vykurovania. Drevo ako palivo má u nás tradíciu. Nikdy by sme však nemali kúriť mokrým drevom alebo kusmi nábytku, ktoré sú farbené, lepené či impregnované.
V projekte LIFE propagujeme nášho partnera z Výskumného energetického centra Vysokej školy báňskej v Ostrave Jirku Horáka a jeho Smokemanovo desatoro správneho kuriča. Okrem iného sa v ňom spomína, aby sme nepoužívali staré vykurovacie zariadenia a aby sme kúrili tak, ako chceme, aby kúril aj náš sused.