Šicková: Iba sadiť stromy nestačí. Snažíme sa žiť udržateľne doma aj vo firme

Lucia Šicková. Foto: Miro Nôta

Šicková: Iba sadiť stromy nestačí. Snažíme sa žiť udržateľne doma aj vo firme

„Téma udržateľnosti je pre mňa veľmi dôležitá. A teraz nemyslím nevyhnutne len environmentálnu udržateľnosť. Vždy, keď niečo robím, zamýšľam sa nad tým, prečo to robím a ako to môžem systémovo podporiť,“ hovorí pre Forbes Lucia Šicková. „Nikdy nerobím veci iba preto, aby boli.“

Hovorí, že téma environmentálnej udržateľnosti bola v ich rodine vždy veľmi dôležitá. Neotvárajú ju len dospelí, ale aj deti. „Všetky tri naše deti chodia do škôl, v ktorých je environmentálne vzdelávanie veľmi silné,“ vysvetľuje.

„Doma o tom veľa diskutujeme, a keď mesto Bratislava prišlo s výzvou 10 000 stromov, bolo pre nás prirodzené ju podporiť.“

V rozhovore sa dočítate:

Ako sa dá prispieť k zníženiu uhlíkovej stopy aj cez hranie videohier?
Prečo nie je sadenie stromov jediný liek pre našu planétu?
Prečo firmy a aktivisti nevedia nájsť spoločnú reč, pokiaľ ide o udržateľnosť?
Ako o ekologickom životnom štýle komunikovať s deťmi, aby sa necítili ukrátene?

Aké sú ciele výzvy 10 000 stromov?

Vysadiť 10 000 stromov v Bratislave. A keďže my v Bratislave žijeme a máme ju radi, neváhali sme. Zapojili sme sa ako firma, zamestnanci aj ako rodina.

Potom sme sa však začali viac vŕtať v tom, čo vlastne znamená, že sme vysadili 17 stromov v kontexte udržateľnosti a redukovania uhlíkovej stopy. A zistili sme, že to v podstate nie je nič.

Aktivity v Malých Karpatoch

Ako to?

Je to krásna aktivita, zmysluplná, a zároveň sa dá na nej robiť dobré PR. Aj ten pocit bol dobrý, ale v konečnom dôsledku to znamená veľmi málo. Začali sme preto hľadať viac.

Vtedy nás oslovila aktivistka Andrea Janíčková s tým, že ju veľmi trápi, ako vyzerajú Malé Karpaty. Spolupracuje s rôznymi organizáciami a veľmi rada by mala viac času a prostriedkov, aby mohla s ďalšími aktivistami zachraňovať a zveľadiť tento biotop.

Začali sme jej preto pravidelne prispievať na jej konkrétne aktivity v Malých Karpatoch. To už možno pre PR nie je až také príťažlivé, ale je to mravčia práca, ktorá je veľmi dôležitá. Komunikáciou s Andreou sme zistili, že potrebujeme robiť ešte viac.

Prečo?

Identifikovali sme viacero oblastí, v ktorých treba zasiahnuť. Dievčatá z nášho PR v tom čase vydávali tlačovú správu o tom, čo všetko sme už v oblasti spoločenskej zodpovednosti urobili. V reakcii na ňu nás oslovili kamaráti z iného herného štúdia v USA, že robia podobné kroky.

Odporučili nám preto jeden program OSN, ktorý sa zameriava práve na herné štúdiá. Je to iniciatíva Playing for the Planet alebo Hráme za planétu.

Cez videohry k udržateľnosti

Ako Playing for Planet funguje?

Robia informačnú kampaň. Pre hráčov vytvárajú herný zážitok, ktorý tlmočí odkaz súvisiaci s udržateľnosťou – saďme stromy, ochraňujme ich pred vyrúbaním, čisťme oceány,…

Okrem toho vybudovali celosvetovú platformu herných štúdií. Už má takmer 70 členov. Dali nám nástroje na vytvorenie herného zážitku a tiež nástroje na výpočet uhlíkovej stopy.

Ako sa teda dá vypočítať uhlíková stopa?

V princípe je to kalkulačka, ktorú pre nich vytvorila konzultantská firma podliehajúca prísnym procesom kontroly. Má podobu excelovskej tabuľky. Ako súčasť tejto aliancie herných štúdií máme povinnosť svoju uhlíkovú stopu redukovať a postupne znížiť na minimum.

Ktoré dáta na výpočet kalkulačka potrebuje?

Napríklad veľkosť kancelárie a počet ľudí v nej, typ energie, ktorý využívame, koľko hráčskych minút majú ľudia nahratých v našich hrách, na akých typoch zariadení sa hrajú. Ale aj koľko a ako často lietame, aké máme autá, koľko ľudí ich využíva, akú majú spotrebu. Sú to konkrétne a jednoznačné parametre, na základe ktorých získame číslo.

<b><i>Hoci sa môže zdať, že bankovníctvu dominujú predovšetkým muži, v spoločnosti Visa dokazujú, že diverzita a inklúzia pre nich nie sú len pojmy. „Množstvo negatívnych stereotypov, ktoré bránia ženám, aby sa mohli naplno venovať svojmu povolaniu, vo Vise nenájdeme,“ hovorí Ľubica Gubová, Country Lead spoločnosti Visa pre Slovensko.</i></b> <b>Odkedy ste vedeli, že bankový sektor bude pre vás to pravé? Čo považujete za najväčšie benefity práce v tomto odvetví?</b> <span style="font-weight: 400;">K bankovníctvu ma zavialo už na strednej škole. Popri vysokej škole som neskôr pracovala na polovičný úväzok v banke na oddelení, ktoré malo v kompetencii kartové produkty, a „do kariet“ som sa doslova zamilovala. Čo sa týka benefitov práce v tomto odvetví, v minulosti bola banka predovšetkým symbolom stabilnej a serióznej práce. Dnes sú banky vnímané ako ten typ spoločností, ktoré držia krok s dobou v oblasti HR a vytvárania pracovných podmienok. Snažia sa patriť medzi top zamestnávateľov na trhu a to sa odzrkadľuje v kvalite pracovného prostredia, budovaní firemnej kultúry, komunikácii so zamestnancami a v poskytovaní benefitov.</span> <b>Vo finančnej sfére máte už viac ako 15-ročné skúsenosti. Vnímate, že sa v nej rokmi počet žien zvyšuje? </b> <span style="font-weight: 400;">Je pravdou, že vo všeobecnosti je bankový a finančný sektor vnímaný skôr ako mužská dominancia, ale to je spôsobené hlavne tým, že na najvyšších manažérskych pozíciách prevažujú práve muži. Musím však povedať, že zastúpenie žien na rôznych iných pozíciách je v bankách pomerne vysoké. Visa globálne zamestnáva 42 percent žien. Podpora žien sa prejavuje na všetkých úrovniach – vo vedúcich pozíciách je na celom svete 35 percent žien. </span> <b>Mali ste vo vašich začiatkoch obavy zo zodpovednosti, ktorú vaša pozícia prináša? Ako sa vám ich podarilo prekonať? </b> <span style="font-weight: 400;">Prechod do spoločnosti Visa bol pre mňa veľkou zmenou. Po vyše pätnástich rokoch v banke som zmenila prostredie v čase, keď udrela pandémia. Mala som šťastie, že som nešla úplne do neznámeho, s Visou som intenzívne spolupracovala počas svojho predchádzajúceho pôsobenia. Zmena vždy so sebou prináša obavy a istú mieru neistoty, s tým sa však vysporiadate ľahšie, ak ide o vysnívanú prácu. Okrem toho sa vo Vise kladie veľký dôraz na včlenenie nových zamestnancov, či už z hľadiska firemnej kultúry, alebo začlenenia do tímu.</span> <img class="size-large wp-image-150121" src="https://www.forbes.sk/wp-content/uploads/2022/04/IMG_5882-1024×683.jpg" alt="" width="1024" height="683"> „Vo Vise je podpora diverzity a inklúzie jednou zo základných tém a hodnôt. Pre nás sú kľúčové schopnosti človeka, jeho odbornosť a záleží na každom jednotlivcovi – či je to muž alebo žena,“ hovorí Ľubica Gubová. Zdroj foto: Visa <b>V čom vás práca vo Vise motivuje a čo vám doposiaľ priniesla?</b> <span style="font-weight: 400;">Pre mňa sú platobné karty „srdcovka“ a vďaka nim môžem byť pri tom, keď sa doslova mení svet. Za tie roky sme sa posunuli od magnetického prúžku cez čip a bezkontaktné platby až k mobilom a IoT. Dnes je svet platieb menej o plaste a viac o digitalizácii, tokenizácii, blockchaine, udržateľnosti a prinášaní riešení spotrebiteľom, podnikateľom a organizáciám na celom svete. To, čo ma motivuje, je príležitosť byť pri tom, ako naše riešenia a technológie menia každodenný život ľudí, posúvajú spoločnosť a krajiny neustále dopredu, pomáhajú napredovať podnikateľom a spájajú ľudí kdekoľvek a kedykoľvek.</span> <b>Čo to podľa vás v globálnej mierke znamená, že Visa má na Slovensku v riadiacej pozícii ženu?</b> <span style="font-weight: 400;">Množstvo negatívnych stereotypov, ktoré bežne bránia ženám, aby sa mohli naplno venovať svojmu povolaniu a kariére, vo Vise nenájdeme. Aj v rámci nášho CEE regiónu máme päť country manažérok a troch country manažérov. Moje pôsobenie na tejto pozícii je tiež len dôkazom spomínaného nastavenia. </span> <b>Aký je podľa vás najlepší spôsob, ako bojovať za rodovú rovnosť v práci? Máte s tým vo Vise skúsenosti? </b> <span style="font-weight: 400;">Vo Vise je podpora diverzity a inklúzie jednou zo základných tém a hodnôt. Pre nás sú kľúčové schopnosti človeka, jeho odbornosť a záleží na každom jednotlivcovi – či je to muž alebo žena. Veľmi nám záleží na rôznorodých perspektívach, prinášaní rozmanitých nápadov a uhlov pohľadu, a to viete získať len v rôznorodom kolektíve.</span> <b>Čo by ste odporúčali mladým ženám, ktoré sa chcú presadiť vo sfére, kde dlhodobo dominujú muži? Akú by ste im dali radu, čo sa týka riadenia mužského kolektívu?</b> <span style="font-weight: 400;">Mladým ženám odporúčam, aby sa presadili v tom, čo ich napĺňa a prináša im radosť. To je totiž kritérium, podľa ktorého sa treba rozhodovať. Ak budú na sebe pracovať a potom veriť vo vlastné schopnosti, podarí sa im to. Čo sa riadenia akéhokoľvek kolektívu týka, myslím si, že je kľúčové byť predovšetkým autentický. Správať sa podľa príručky a hrať sa na dravého rozhodného vodcu, keď som skôr kooperatívny typ, je jednak veľmi náročné a obyčajne aj dosť priehľadné. V tíme je totiž dôležitá vzájomná dôvera a rešpekt, a to sa ťažko buduje, ak nie ste úprimní.</span><b> </b> <b>Máte svoje vlastné ženské idoly?</b> <span style="font-weight: 400;">Obdivujem Coco Chanel. Vo svojej dobe mala odvahu „vykašľať sa“ na diktát spoločnosti v tom, čo sa má nosiť a ako sa má žiť. Bola úspešná podnikateľka a žila svoj život tak, aby bola spokojná a šťastná. A o to ide.</span>

Keď som vypĺňala tú tabuľku, uvedomila som si, že je síce pekné, že sa o udržateľnosť zaujímame ako firma, ale bolo by fajn sa na ten problém pozrieť aj z pohľadu domácnosti.

Našla som si preto online kalkulačku Wren a vypočítala som uhlíkovú stopu našej domácnosti. Wren ju dáva aj do kontextu. Napríklad, koľko to číslo znamená letov, najazdených kilometrov alebo skonzumovaných hamburgerov.

Okrem toho človeku dáva možnosti, čo s tým číslom dokáže urobiť. Jednou z ciest je práve sadenie stromov, ktoré sme si vybrali.

Kľúčové rady odborníkov

Ale tie stromy nemôžu byť akékoľvek a vysadené kdekoľvek. Ako ste postupovali?

V Playing for the Planet nám odporučili portál Ecologi. Tam sme si ako rodina vytvorili účet a každý mesiac posielame určitú čiastku na výsadbu stromov v rôznych lokalitách.

To, že nemôže ísť o hocijaký strom, sme si uvedomili v diskusiách s Andreou aj s Mestom Bratislava – každá lokalita je špecifická, má svoju existujúcu biodiverzitu a nesprávna krovina či strom by mohli narušiť procesy ekosystému. Preto je potrebné komunikovať s odborníkmi.

Teraz to vyzerá tak, že vypočítať si uhlíkovú stopu je pomerne jednoduché. Prečo sú tieto kalkulačky podľa vás také málo rozšírené?

Samotná kalkulácia nie je triviálna, ale na Slovensku skôr vnímam nedostatok povedomia o tejto téme. Zároveň akákoľvek kalkulačka bude mať nejakú mieru nepresnosti. Globálne firmy, ktoré sme našli, ale majú dobrú metodiku a transparentné projekty.

<!– wp:paragraph –> <p><em>Hoci v detstve chcel byť archeológom a hľadať dinosaury, napokon vyštudoval elekrotechniku v Londýne. Aktuálne hľadá spôsob, ako by bolo možné znovu použiť batérie do elektromobilov, aby sa nemuseli náročne recyklovať, prípadne aby neskončili na skládke. Martin Opatovský preto zanechal prácu pre jadrové elektrárne v Spojenom kráľovstve a vrátil sa späť na Slovensko, aby túto novú technológiu pomohol uviesť do praxe. </em></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:acf/single-highlighted-text {"id":"block_627c080c74824","name":"acf/single-highlighted-text","data":{"title":"Boom elektriny","_title":"field_highlighted_text_title","content":"V minulom roku stúpol počet nových elektrických alebo hybridných áut na našich cestách \u003ca href=\u0022https://e-mobility.sk/wp-content/uploads/2022/01/Elektromobilita-v-%C4%8D%C3%ADslach-Q42021-2.pdf\u0022\u003eo 64, respektíve 80 percent\u003c/a\u003e. Celkovo tak na našich cestách jazdí zhruba 6,5-tisíca takto poháňaných vozidiel. Celosvetovo sa v roku 2021 predalo 6,75 milióna elektromobilov. S narastajúcim záujmom o alternatívne pohony sa však ozývajú aj hlasy skeptikov, ktoré upozorňujú na environmentálnu problematiku elektroáut, najmä ich batérií.","_content":"field_highlighted_text_content"},"align":"center","mode":"edit"} /–> <!– wp:paragraph –> <p></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Chcel pracovať hneď po škole</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Chceli ste byť archeológ, ale nakoniec ste študovali elektrotechniku v Londýne. Čo sa zmenilo? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Archeológom som chcel byť ako dieťa, chcel som vykopávať dinosaury. Dnes to už tak síce nie je, ale je smutné, že ako dospelí sa o dinosaury nezaujímame toľko, ako keď sme boli deti.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Postupne som sa začal profilovať technickým smerom, bavila ma matematika aj fyzika. Keď som sa neskôr nad tým zamýšľal, tak elektrotechnika bola odborom, v ktorom som videl veľký potenciál pre budúcnosť. Bolo to racionálne rozhodnutie. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Prečo ste sa nakoniec rozhodli pre Londýn? V čom je štúdium tohto odboru v Spojenom kráľovstve prínosnejšie? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Keď som išiel na vysokú školu, v mojej sociálnej bubline bol naratív, že zahraničné univerzity sú lepšie ako slovenské. To znamená, že Londýn bol pre mňa možnosťou číslo jeden. Obzeral som sa aj po našich, respektíve českých školách, ale považoval som ich len za zálohu.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Štúdium na Imperial College London malo pre mňa veľa výhod. Je to medzinárodné prostredie, vďaka ktorému mám známych všade po svete. Univerzita je veľmi dobre napojená na výskum, je jednou z top výskumných inštitúcií na svete. Zároveň je napojená aj na priemysel. Majú dobré konexie s firmami a to bolo pre mňa dôležité, keďže som chcel ísť pracovať hneď po škole. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Kľúčové stáže</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Ako môže študent svoje teoretické znalosti už počas štúdia pretaviť do praxe? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>V Británii je zaužívaný systém, že študenti majú každé leto nejakú odbornú stáž. Dostal som sa do toho už po prvom ročníku. Funguje tu ekosystém, firmy chodia od septembra, respektíve od októbra, keď študenti nastúpia do školy, robiť nábor priamo na univerzitu. Na Slovensku napríklad tento ekosystém ešte nefunguje.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Druhá vec je, že sú tu všetky stáže platené. V našom regióne je problém, že firmy študentov chcú, ale niekedy im nechcú platiť. Z mojej skúsenosti môžem povedať, že toto bola kľúčová príležitosť, ako prepojiť to, čo som sa učil, s tým, čo som chcel v praxi robiť.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Podarilo sa vám teda hneď po škole v Londýne vhupnúť do pracovného tempa tak, ako ste plánovali? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Áno, skúsil som ešte počas školy nejaké stáže, tak som prišiel na to, čo nemám rád a čo áno. Ešte počas 4. ročníka a zimného trimestra som podpísal zmluvu s firmou, do ktorej som po škole hneď nastúpil. Pracoval som štyri roky vo firme, ktorá robila technický consulting najmä v oblasti jadrových elektrární. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Ktoré skúsenosti vám „nesadli“, keď ste pracovali v jadrových elektrárňach? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Vývoj softvéru. Zistil som, že ma nebaví prísť ráno do práce, zapnúť vývojové prostredie, písať kód, potom ísť na obed, vypiť kávu a pokračovať. Nebavilo ma to a zistil som, že ma baví viac hardvér, tak som sa postupne priklonil k energetike.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>V tomto odvetví som dostal dobrú príležitosť v technickom consultingu. V Británii je consulting v energetike pomerne rozvinutý. Pracoval som vo firme, ktorá bola v odvetví už niekoľko desaťročí, takže bolo pomerne nalinkované, čo človek robí a ako kariérne postupuje. Mám pocit, že na Slovensku má ešte človek viac možností a silu veci formovať. A to je zaujímavé. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Brexit a plány na návrat</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Kedy prišiel ten zlom a vy ste si povedali, že je čas sa vrátiť domov? Bolo to plánované? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Rodilo sa to postupne. Do Británie som išiel s tým, že sa v strednodobom horizonte chcem vrátiť späť na Slovensko. Vždy som to mal v sebe. Následne to bola zmes faktorov. Jedným z nich bol brexit a s tým súvisiaca zmena nálady nás Európanov, ktorí sme žili v Británii.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Našiel som si aj slovenskú priateľku a zistil som, že sa presúvam do inej fázy svojho života. Som viac dospelý, chcel som sa vrátiť domov, keďže na Slovensku mám stále viac konexií, väčšie siete, celá moja rodina tu žije. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Prečo práve rodné mesto Dubnica nad Váhom, respektíve spoločnosť ZTS VV? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Bola to náhoda. Nezačal som v ZTS VV pracovať ihneď po príchode na Slovensko. Pracoval som pre firmu, ktorá patrí do spoločného holdingu na pozícii konzultanta so zameraním na batériové systémy. Potom mi môj šéf Stanislav Králik ponúkol prácu na tomto projekte. To, že je to v mojom rodnom meste, je náhoda, rovnako aj to, že sa v tomto závode svojho času zoznámili aj moji rodičia. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Čo na to povedali, keď ste sa tam nakoniec zamestnali? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>(Smiech) Pochopiteľne, všetci sa smejú. Keď som sa postupne stretával s rodinou a kamarátmi a povedal som im, že som sa vrátil na Slovensko, aby som robil v ZTS VV v Dubnici, tak všetci neveriacky krútili hlavou. Je to ale dobrá historka. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Vyhadzujú sa funkčné batérie</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>V čom teda spočíva projekt regenerácie použitých akumulátorov z elektromobilov?</strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Elektromobily potrebujú batérie. Tie sú pomerne veľké a komplikované, technologicky vyspelé. Avšak pre svoje špecifiká a to, ako sa používajú v elektromobiloch, majú obmedzenú životnosť.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Elektromobil má napríklad ako nový dojazd 500 kilometrov, s opotrebovaním batérie klesá jej kapacita napríklad o 20 percent a dojazd sa zrazu zníži na 400 kilometrov. Vtedy nastane problém a batéria sa vyhadzuje. Skončí na skládke alebo u recyklátora. Ako taká však nie je nefunkčná. Vtedy sa do procesu zapájame my. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:image {"id":152090,"sizeSlug":"large","linkDestination":"media"} –> <figure class="wp-block-image size-large"><a href="https://sk.forbesmedia.cz/uploads/2022/05/opatovsky_baterie_energoaqua_konferencia_bratislava_fores1-scaled-e1652185984526.jpg"><img src="https://sk.forbesmedia.cz/uploads/2022/05/opatovsky_baterie_energoaqua_konferencia_bratislava_fores1-scaled-e1652185984526-1024×630.jpg" alt="" class="wp-image-152090"/></a><figcaption>Projekt, na ktorom pracuje Martin Opatovský, patrí k svetovým unikátom. Foto: archív Martina Opatovského</figcaption></figure> <!– /wp:image –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Ako konkrétne? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Batériu z elektromobilu rozoberieme, vyhodnotíme, v akom stave je, zregenerujeme a znovu poskladáme do batérie na stacionárne účely. Vytvárame teda batérie na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Napríklad ak máte panely, ktoré vyrábajú fotovoltickú energiu, ktorej cez deň vyrobia viac, ako spotrebujete, tak si ju uložíte do baterky a môžete využiť neskôr. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Aká je vaša úloha pri tomto projekte? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>To je trochu zložitejšie. Pracujem ako zástupca technického manažéra pre automatizáciu a procesný inžiniering. Mojou úlohou je spolupracovať s výskumnými partnermi, aby sme vyvinuli a vyskúmali základné technológie, ktoré budeme používať v procese spracovania a regenerácie batérií. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Pionieri v regenerácii</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Prečo vás tento projekt zaujal?</strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Je to technicky veľmi zaujímavé samo osebe. Ide o prevratnú technológiu. Batérie neregeneruje nikto na svete, kým úložiská batérií druhého života buduje len niekoľko firiem v Európe. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Naozaj nikto nepracuje na rovnakom projekte? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Osobne neviem o nikom. Možno to robí niekto doma v garáži, nadnesene povedané, ale z našich interných prieskumov vyplynulo, že žiadna firma sa tomu profesionálne nevenuje. Už to samotné je teda vzrušujúce. Budujeme technológiu, ktorú nikto iný nemá.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Na druhej strane je však logické to robiť a vidíme v tom obrovský potenciál. Ako som už hovoril, uzatvárame životný cyklus batérie, pomáhame ho meniť z lineárneho na cirkulárny. Batérie po použití predstavujú obrovskú ekologickú a ekonomickú záťaž, pretože ju vyhodíme alebo zrecyklujeme. Ale my ju ideme znovu použiť. Využijeme zostatkovú energetickú hodnotu, ktorú má, a vieme ju z nej ešte vyťažiť. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>V akom štádiu je dnes projekt? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Zatiaľ v ranom. Rozbiehame spolupráce s univerzitami, našimi výskumnými partnermi a rovnako budujeme náš tím výskumníkov, vývojárov a inžinierov. Do piatich rokov by sme chceli mať vyvinutú technológiu, prototypy a kompletné plány na vybudovanie závodu na spracovanie batérií. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Sklad energie</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Ako si laik môže predstaviť ich využitie? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Keď batériu zregenerujeme, vytvoríme z nej „novú“, z ktorej potom naša partnerská spoločnosť Energo-Aqua vytvorí úložiská energie. Naše projekty veľmi úzko súvisia. Úložiská nájdu uplatnenie v energetike, jedným z hlavných zámerov je podpora obnoviteľnej energie.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Ako som už spomínal, niekedy jednoducho obnoviteľné zdroje energie vyprodukujú viac energie, ako dokážeme spotrebovať. A to je bod, kedy potrebujeme veľké batériové úložiská, do ktorých energiu uložíme a využijeme neskôr, bude to niečo ako „sklad“.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Existujú aj iné spôsoby, ako sa dá energia využiť. Napríklad na podporu siete, ale to by sme už išli do technických detailov. V energetike však má toto riešenie pomerne široké uplatnenie. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Prečo sa do neho ZTS VV v spolupráci s firmou Energo-Aqua pustil? Výrobca elektromobilov u nás nepôsobí…</strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Nie sme závislí od toho, či na Slovensku je alebo nie je výrobca elektromobilov. Pretože v podstate potrebujeme, len aby sa tu elektromobily používali, alebo aby sa používali v stredoeurópskom regióne.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Našou vstupnou surovinou sú už použité batérie, takže sú pre nás dôležité elektromobily, ktoré už jazdia po našich cestách. Keď sa ich životnosť skončí, zoberieme si ich. Nezáleží na tom, kde bol daný elektromobil vyrobený. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Ako vaše aktivity súvisia so spúšťaním výroby batérií od firmy Inobat?</strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>S Inobat máme len voľné prepojenie. Pôsobíme v rovnakom odvetví. Oni aj my sme boli podporení z toho istého mechanizmu IPCEI (program EÚ na podporu dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu, pozn. red.). Rovnako sme spolu s nimi v rovnakých profesijných organizáciách ako v Slovenskej batériovej aliancii.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Ale fungujú v inej časti životného cyklu. V podstate vyvíjajú batérie a technológiu, oni ich budú uvádzať na trh ako nové kusy a produkty do elektromobilov. My sme na opačnom konci, kde ich budeme použité odoberať a znovu spracovávať, aby sme ich vrátili späť do obehu ako stacionárne úložiská energie. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Zložitá a najmä drahá recyklácia</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Skeptici tvrdia, že elektroautá nie sú ekologické práve preto, že recyklácia batérií je takmer nemožná. Prečo je to také náročné? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Do istej miery s týmito skeptikmi musíme súhlasiť. Je to dôvod, prečo aj tento projekt robíme. Ideme environmentálnu záťaž znižovať, pretože dávame batériám nový život. Dôvod, prečo je ťažké ich recyklovať, je, že sú to high tech výrobky, obsahujú zmes rôznych materiálov, ktoré je náročné od seba oddeliť a vyseparovať tak, aby sa dali znovu použiť.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Je to ekonomicky nákladné a technologicky náročné. Preto sa to v súčasnosti veľmi nerobí. Naším riešením teda chceme znížiť tlak na samotnú recykláciu, pretože sa batéria nevyhodí hneď, ale napríklad o desať rokov neskôr, keď je veľmi reálne, že technológie budú vyvinutejšie a budeme z nich vedieť recyklovať viac. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Nechcú si automobilky radšej vyrábať in-house riešenia tohto problému? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Automobilky istý druh úložísk začínajú riešiť in-house, ale nerobia to sami. Vždy majú technologického partnera. Automobilky vedia, ako vyrábať autá. Možno majú zdroje, ktoré by vedeli investovať do výskumu týchto technológií, ale bolo by to pre nich náročné.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Je to úplne prirodzené, každá firma sa špecializuje na rôzne veci. My sa špecializujeme na vývoj týchto technológií. Nečakáme, že automobilky sa do toho masovo pustia sami, pretože je to špecifická oblasť a priestor na trhu, ktorý zapĺňame my. Samozrejme, budeme chcieť spolupracovať s automobilkami, budeme im vedieť ponúknuť presne túto výhodu, že ich odbremeníme od ekologickej záťaže. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Čo výrobcovia obnoviteľnej energie a ich potenciálne konkurenčné riešenia? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Je to podobné ako v prípade automobiliek. Výrobcovia energie vedia, ako ju vyrábať, kam umiestňovať turbíny a solárne panely, ako ich napojiť do siete. Aj keď to vie aj naša partnerská spoločnosť Energo-Aqua, ale zasa je to skupina firiem, ktorá existuje v nejakom segmente trhu a pravdepodobne nemajú zdroje, či už finančné alebo ľudské know how, aby vybudovali riešenie ako my. Je to časť trhu, ktorá je zložitá, preto sa na ňu treba špecializovať. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Domáce úložiská</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Kde je budúcnosť vášho riešenia? Kam sa dá rozšíriť?</strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>To, že dnes vyrobíme viac obnoviteľnej energie ako sa spotrebuje, je úplne normálne. Najmä so solárnou energiou, keďže slnko svieti naobed a my potrebujeme svietiť večer. Tak funguje systém.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Tým, že ako spoločnosť globálne prechádzame na obnoviteľné zdroje energie, tak to spôsobuje problémy v distribučnej sieti, ktorá bola koncipovaná v 20. storočí. Presne preto potrebujeme nové technológie a nové riešenia, ako batériové úložiská, ktoré túto nespotrebovanú energiu uložia.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Zaujímavá oblasť sú aj aplikácie pre domácnosti. Napríklad ak má niekto doma fotovoltické panely, tak doma môže mať v pivnici baterku. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><strong>Uvažujete nad návratom späť do zahraničia, keď sa projekt podarí dokončiť? </strong></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Všetko závisí od príležitostí, kde sú a aké sú. Myslím si, že keď túto technológiu u nás rozvinieme, vybudujeme závod na revitalizáciu batérií, tak to so sebou prinesie ďalší sieťový efekt a bude ho treba využiť, takže na zahraničie to veľmi nevidím. </p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:acf/single-highlighted-text {"id":"block_627c094674825","name":"acf/single-highlighted-text","data":{"title":"","_title":"field_highlighted_text_title","content":"","_content":"field_highlighted_text_content"},"align":"center","mode":"preview"} /–> <!– wp:acf/single-highlighted-text {"id":"block_627c095674826","name":"acf/single-highlighted-text","data":{"title":"Kto je Martin Opatovský","_title":"field_highlighted_text_title","content":"Zástupca technického manažéra ZTS VV. V Spojenom kráľovstve vyštudoval v roku 2017 elektrotechniku na Imperial College London. Už počas štúdií pracoval v Jaguar Land Rover. Po skončení štúdií bol členom inžinierskeho tímu v spoločnosti Atkins, kde pracoval na projektoch v britských jadrových elektrárňach a v nemeckom sklade strategických ropných zásob.\r\n\r\nPo návrate na Slovensko v roku 2021 ho zaujal projekt regenerácie použitých akumulátorov z elektromobilov a prijal ponuku pracovať v ZTS VV.","_content":"field_highlighted_text_content"},"align":"center","mode":"edit"} /–> <!– wp:paragraph –> <p></p> <!– /wp:paragraph –>

Zároveň by som veľmi chcela, aby sme ako rodina aj ako firma mali možnosť podporovať lokálny ekosystém. Chceli by sme vytvoriť model lokálnych riešení, ktorý by sme mohli predstaviť aj iným firmám. Ukázať im, ako môžu aj cez jednoduché projekty podporiť lokálny ekosystém.

Dva protichodné pohľady

Doteraz sme hovorili len o znižovaní uhlíkovej stopy cez vysádzanie stromov. Aké sú ďalšie možnosti a kroky?

Ako som už spomínala, snažíme sa ako rodina uvažovať dlhodobo udržateľne. Chodíme väčšinou peši, MHD alebo elektrickým autom. Snažíme sa aj ako spotrebitelia nakupovať rozumne a čo najmenej. Ale nebudem hovoriť, že žijeme asketicky. Skôr je to o tom, že sa zamýšľame a niekde sa aj zámerne rozhodujeme odoprieť si.

Každé naše rozhodnutie má vplyv na to, aký život žijeme. Veľmi by som chcela povedať, že všetko stopercentne dodržiavame, ale, samozrejme, že nie vždy sa nám to darí. Aj keď sa stále snažíme zlepšovať.

A teraz nehovorím, aby sme prestali nakupovať, lebo aj ekonomika a hospodársky rast musia byť v rovnováhe. Ale je dôležité, aby sme robili zodpovedné rozhodnutia. Pozerať sa na to, odkiaľ sú veci, ktoré si kupujeme, kto ich vyrába, za akých podmienok, z akých materiálov, ako sú zabalené…

<!– wp:paragraph –> <p>Určite to poznáte. Ste na konferencii alebo na mítingu a prednášajúci nemá šťavu. Nudí vás. Čo urobíte? Siahnete po telefóne? Dobrá voľba. Teraz si však predstavte, že to isté sa stane vám, len ste tentokrát na druhej strane.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Obecenstvo radšej než vás pozoruje svietiace obrazovky. Čo v takých prípadoch robiť? Na to sa pozrela koučka <a href="https://hbr.org/2019/09/what-to-do-when-youre-losing-your-audience-during-a-presentation" target="_blank" rel="noreferrer noopener">Dorie Clark</a> v Harvard Business Review. Toto sú podľa nej kroky, vďaka ktorým publikum dostanete späť na svoju stranu.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Hýbte sa</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>Ak vaše obecenstvo stratí záujem, je potrebné začať ofenzívu. Opustite miesto, na ktorom ste doposiaľ stáli, a nájdite si iné. Najlepšie je, ak sa pri presune k divákom priblížite. Vaša blízkosť ich donúti, aby sa na vás pozreli a dávali pozor. Pokiaľ neprezentujete v sále, ale napríklad len v zasadačke, skúste sa presunúť do iného rohu miestnosti.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Zvoľnite alebo naopak pridajte</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>„Všetci vieme, že monotónny prednes je zabijak záujmu,“ píše Clark. Ak vám publikum zaspáva, skúste spomaliť – uvidíte, že diváci zrazu zneistejú a budú netrpezlivo čakať na to, čo poviete. Ak si myslíte, že už aj tak hovoríte pomaly, skúste naopak pridať. Skrátka obmeňte doterajší spôsob vášho prezentovania.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Urobte dramatickú pauzu</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>Ak na divákov nezaberie ani jeden z predchádzajúcich trikov, je čas na dramatickú pauzu. Najlepšie je vložiť ju niekam za otázku. Napríklad: „Získať 40-percentný podiel na trhu znie nereálne. Tak ako to urobíme?“ Krátka pauza navnadí publikum na vašu odpoveď.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Zapojte príbeh</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>Nemusíte byť nutne zlými rečníkmi, aby ste obecenstvo nudili. Stačí, ak pracujete s abstraktnými pojmami alebo strohými číslami. Aby ste divákov prebudili, musíte zapojiť príbeh, hovorí Clark. Skúste preto vysvetliť, ako ste k číslam prišli, alebo použite analógiu, ktorá by mohla divákov donútiť premýšľať.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><em><a href="https://forbes.cz/znudene-obecenstvo-pri-prezentaci-zvolnete-a-prejdete-na-druhou-stranu-mistnosti/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">Článok</a> vyšiel na Forbes.cz v rubrike <a href="https://forbes.cz/autor/jak-byt-lepsi/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">Jak být lepší</a>.</em></p> <!– /wp:paragraph –>

Veľmi ma mrzí, že ľudia, ktorí sú zodpovední a zamýšľajú sa nad takýmito vecami, si v prevádzkach často musia priplatiť. Skôr si myslím, že by sme ten mechanizmus mali otočiť. Aj pri udržateľnosti je problém často v tom, že sa ľudia nepočúvajú navzájom.

Štát by mohol byť aktívnejší

V akom zmysle?

Firmy hovoria o tvrdých dátach a jasných stratégiách. Na druhej strane pohľad aktivistov je, že to tak nefunguje, lebo je to oveľa komplexnejšia téma. Mokraď niekedy zníži uhlíkovú stopu viac ako päť stromov v meste.

Podľa mňa je veľmi dôležité nachádzať prepojenia v týchto pohľadoch. Lebo obe strany sa navzájom veľmi potrebujú. Nebudem hovoriť, že štát v tejto oblasti zlyháva, lebo na to neviem dosť, ale určite by mohol byť aktívnejší. A zohrávať trochu inú rolu ako hrá – podpornú, motivačnú.

Kto by mal byť ten mediátor?

To je veľmi dobrá otázka. Nemyslím si, že by to nevyhnutne mala byť konkrétna inštitúcia. Skôr niekto, kto je zručný vo facilitácii. Tak, aby dokázal obe strany doviesť k riešeniu, s ktorým budú spokojné. Aby to nebol čudný kompromis, mačkopes, z ktorého sa nebude tešiť nikto.

Okrem toho si myslím, že kritériom úspechu firiem by nemalo byť len to, že fungujú podľa pravidiel a generujú zisk. Ale aj do akej miery kultivujú prostredie, v ktorom fungujú.

S deťmi treba diskutovať

Keď sa hovorí o znižovaní uhlíkovej stopy, častou témou sú aj deti. Ako s nimi komunikovať, aby nemali pocit, že im ako rodičia niečo odopierate?

Naše deti nemajú málo vecí. Obzvlášť, keď to porovnám s tým, s čím som vyrastala ja. Ale keď už im niečo kupujeme, snažíme sa, aby to nebola len vec, ktorá bude na poličke a bude na ňu padať prach. Jediné, čo takto možno máme, je Lego. Lebo to vnímame ako skvelú hračku – kreatívnu a krásnu.

Naše deti sú už väčšie a majú viac jasno v tom, čo ich baví a čo majú rady. Vedia, že si nemajú kupovať niečo, čo vyzerá lacno, a aj keď ich to na chvíľu poteší, rýchlo sa to pokazí alebo zničí a vyhodíme to.

Ale niekedy si kúpia vec, ktorá nie je úplne zmysluplná. Je v poriadku mať niečo iba pre zábavu, ale mali by sme myslieť na to, či je dlhodobá.

Takže im dovolíte si niekedy kúpiť aj lacnú zbytočnosť?

Skúsenosť je často nenahraditeľná. Nechať ich, aby si tú nekvalitnú a zbytočnú vec kúpili a aby videli, ako ich prestane tešiť a rýchlo sa rozpadne, je dobrá lekcia.

Veľa vecí si kupujú z vlastného vreckového. Aj to je dobrý spôsob, ako ich viesť k zodpovedným rozhodnutiam. Máme systém, na základe ktorého dostávajú vreckové, ale učíme ich, aby si vždy vybrali neziskovú organizáciu, ktorú z neho budú podporovať.

<!– wp:paragraph –> <p><em>Určite to poznáte. Ste na konferencii alebo na mítingu a prednášajúci nemá šťavu. Nudí vás. Čo urobíte? Siahnete po telefóne? Dobrá voľba. Teraz si však predstavte, že to isté sa stane vám, len ste tentokrát na druhej strane.</em></p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p>Obecenstvo radšej než vás pozoruje svietiace obrazovky. Čo v takých prípadoch robiť? Na to sa pozrela koučka <a href="https://hbr.org/2019/09/what-to-do-when-youre-losing-your-audience-during-a-presentation" target="_blank" rel="noreferrer noopener">Dorie Clark</a> v Harvard Business Review. Toto sú podľa nej kroky, vďaka ktorým publikum dostanete späť na svoju stranu.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Hýbte sa</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>Ak vaše obecenstvo stratí záujem, je potrebné začať ofenzívu. Opustite miesto, na ktorom ste doposiaľ stáli, a nájdite si iné. Najlepšie je, ak sa pri presune k divákom priblížite. Vaša blízkosť ich donúti, aby sa na vás pozreli a dávali pozor. Pokiaľ neprezentujete v sále, ale napríklad len v zasadačke, skúste sa presunúť do iného rohu miestnosti.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Zvoľnite alebo naopak pridajte</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>„Všetci vieme, že monotónny prednes je zabijak záujmu,“ píše Clark. Ak vám publikum zaspáva, skúste spomaliť – uvidíte, že diváci zrazu zneistejú a budú netrpezlivo čakať na to, čo poviete. Ak si myslíte, že už aj tak hovoríte pomaly, skúste naopak pridať. Skrátka obmeňte doterajší spôsob vášho prezentovania.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:heading –> <h2>Urobte dramatickú pauzu</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>Ak na divákov nezaberie ani jeden z predchádzajúcich trikov, je čas na dramatickú pauzu. Najlepšie je vložiť ju niekam za otázku. Napríklad: „Získať 40-percentný podiel na trhu znie nereálne. Tak ako to urobíme?“ Krátka pauza navnadí publikum na vašu odpoveď.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:acf/single-newsletter {"id":"block_627c0660b5203","name":"acf/single-newsletter","align":"center","mode":"preview"} /–> <!– wp:heading –> <h2>Zapojte príbeh</h2> <!– /wp:heading –> <!– wp:paragraph –> <p>Nemusíte byť nutne zlými rečníkmi, aby ste obecenstvo nudili. Stačí, ak pracujete s abstraktnými pojmami alebo strohými číslami. Aby ste divákov prebudili, musíte zapojiť príbeh, hovorí Clark. Skúste preto vysvetliť, ako ste k číslam prišli, alebo použite analógiu, ktorá by mohla divákov donútiť premýšľať.</p> <!– /wp:paragraph –> <!– wp:paragraph –> <p><em><a href="https://forbes.cz/znudene-obecenstvo-pri-prezentaci-zvolnete-a-prejdete-na-druhou-stranu-mistnosti/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">Článok</a> vyšiel na Forbes.cz v rubrike <a href="https://forbes.cz/autor/jak-byt-lepsi/" target="_blank" rel="noreferrer noopener">Jak být lepší</a>.</em></p> <!– /wp:paragraph –>

Náš najstarší syn takto napríklad prvý rok podporoval čistenie oceánov. Dnes už je taký uvedomelý, že na témy klimatickej zmeny a udržateľnosti reaguje veľmi citlivo. Aj youtuberi, ktorých sleduje, sa angažujú v tejto oblasti.

S deťmi sa o týchto témach veľa rozprávame. Niekedy sú aj frustrované, že niečo nemôžu mať. To je pre mňa veľmi zaujímavé. Keď som bola dieťa ja, moja rodina nemala peniaze. Rodičia by mi niektoré veci možno aj kúpili, ale nemali z čoho.

Na druhej strane, ja mám teraz viac prostriedkov a mohla by som deťom kúpiť veľa vecí, ale aj tak to musím kontrolovať. Nechcem im veci odopierať, ale ani nechcem, aby mali pocit, že môžu mať všetko. Chcem, aby chápali, prečo robíme niektoré rozhodnutia.

Bezobalové nákupy a vegetariánstvo

Hovorili ste, že v rámci znižovania uhlíkovej stopy sa snažíte nakupovať čo najmenej. Nakupujete aj v bezobalových obchodoch?

Skúšala som nakupovať bezobalovo, ale logisticky to zatiaľ úplne neviem zladiť s naším životným štýlom. Je to jedna z vecí, ktorej by som sa rada venovala viac.

Snažím sa nakupovať zodpovedne, aby sme jedlo nemuseli vyhadzovať. Keď sa dá, uprednostňujem väčšie balenia, aby z obalov nevznikal zbytočný odpad.

Vyberáme si tiež skôr lokálne potraviny, ako tie v igelitoch dovezené z diaľky. Super sú aj tržnice. Ale nemôžem povedať, že by sme si nikdy neobjednávali jedlo z donášky. Na tomto by sme ešte mali popracovať.

Keď sme pri jedle. Pri snahe o zníženie uhlíkovej stopy odborníci odporúčajú vegetariánstvo, ideálne dokonca vegánstvo. Patríte k nim aj vy?

Dlhé roky som bola vegetariánka a chvíľu aj vegánka. Teraz som sa k vegetariánstvu vrátila. V mojom prípade to však bolo aj zdravotné a etické rozhodnutie.

Naše deti napríklad samy prichádzajú s tým, že majú v škole pondelky bez mäsa a snažia sa to dodržiavať aj doma. No je pravda, že mäso majú rady. A ja som si povedala, že voči nim nebudem až taká principiálna a toto rozhodnutie nechám na ne. Lebo bielkoviny potrebujú a neviem im ich úplne ľahko nahradiť.

Snažím sa však, aby mali moje deti čo najbohatšiu stravu a nejedli polotovary. Varíme skôr jednoduchšie jedlá. Keďže sme sa všetci v rodine narodili s nejakou imunitnou výzvou, veľa sa tomu venujeme a snažíme sa jesť zdravo.

Malé zmeny

Ktorý krok bol pre vás v procese znižovania uhlíkovej stopy najťažší?

Osvedčilo sa mi nerobiť všetky zmeny naraz. Pouvažovať a vybrať si, na čo sa na začiatok zameriam. Napríklad skúsiť najprv nakupovať veci v papierovom obale. Alebo uprednostniť lokálne obchody a nenakupovať v reťazcoch.

Mám aj aplikáciu, cez ktorú si pozerám, kde nakupujem a aký majú rating. Volá sa Good on you a sú v nej všetky veľké značky oblečenia. Hodnotí sa tam, ako pracujú s ľuďmi, koľko a akého odpadu produkujú a aké používajú materiály. Z toho im vyjde skóre environmentálnej uvedomelosti. Podľa toho sa snažím nakupovať.

Je teda dôležitejšie robiť najprv jednu malú vec a zžiť sa s ňou, až potom pridať ďalšiu.

Sledujete aj priebežne, ako sa vám darí uhlíkovú stopu znižovať?

Minulý rok sme si uhlíkovú stopu dali vypočítať prvý raz. A ešte sme sa nerozhodli, či budeme robiť merania na polročnej, ročnej alebo inej báze. Ale minimálne raz ročne to určite zopakujeme.

Ako firma sa teraz sústredíme najmä na to vytvorenie hráčskeho zážitku. Zaujíma nás, aké výsledky s tým reálne môžeme dosiahnuť – či sa nám hráčov podarí osloviť do takej miery, že budú ochotní zmeniť niečo vo svojom správaní.

V rámci projektu OSN sme dostali možnosť vybrať si jednu z dvoch misií. Prvou je sadenie stromov, druhá sa týka jedla. My sa tento rok pravdepodobne zameriame na reforestáciu. Naši hráči si budú môcť tento zážitok dopriať už v priebehu júna. Potom budeme priebežne vyhodnocovať.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

3/2025 – AInstein