Životné nastavenie, že vždy sa môže niečo nové naučiť, ju z pozície exekútorky cez prácu vo viacerých spoločnostiach prenieslo až do predstavenstva slovenského Lidla a na pozíciu jeho finančnej riaditeľky.
Katarína Matejovie sa netají svojou cieľavedomosťou a systematickosťou. Vyštudovaná právnička je dnes členkou predstavenstva v slovenskom Lidli, ktorý tu prevádzkuje 155 predajní, tri logistické centrá a zamestnáva viac ako 6-tisíc ľudí.
Do jej agendy patrí okrem iného administratíva, financie, dane, právny úsek a compliance či IT a niekoľko ďalších oblastí. A popri práci si ešte nájde čas na knihy a šport – venuje sa silovému tréningu a joge.
„Ak budeme na sebe neustále pracovať, vždy sa nám otvoria nejaké nové možnosti v živote,“ hovorí.
Pre Forbes rozpráva aj o tom, čo spôsobila Lidlu pandémia a čo môže zákazník očakávať v nasledujúcom období, ktoré je poznačené vysokou infláciou a vojnou na Ukrajine. Na konci článku nájdete aj päť jej odporúčaní, ako viesť tím a budovať si dobré vzťahy s kolegami.
Lidl už je na Slovensku trhovou jednotkou. Z čísel vidieť, že ste rástli aj počas pandémie. Ako by ste zhodnotili pandemické obdobie?
Zo začiatku zavládol stres a panika na strane zákazníkov, ale to sa časom upokojilo, lebo ľudia videli, že potravín je dosť a nemusia sa obávať. Ale videli sme napríklad, že zákazníci začali chodiť do obchodov menej často, ale nakupovali viacej.
Teda znížili frekvenciu nákupov, to súviselo zrejme s tým, že všeobecne sa snažili prichádzať do kontaktu s inými ľuďmi menej pre riziko nákazy. A kupovali skôr trvanlivé potraviny. Naopak poklesol predaj čerstvých potravín či kvetov. Postupom času sa však zákaznícke správanie stabilizovalo.
A čo sa týka biznisu?
Každoročne nám rástli tržby a pribúdali aj nové prevádzky. Počas pandémie sme každý rok otvorili osem nových predajní.
Katarína Matejovie, Lidl Slovensko. Foto
Zatiaľ nie sú k dispozícii vaše čísla za minulý finančný rok, rastie Lidl naďalej?
Pozitívny trend pokračuje, ale konkrétnejšie dáta vám zatiaľ nemôžeme poskytnúť.
Budú ceny rásť?
Žijeme v ťažkej dobe – inflácia je rekordne vysoká, ceny pohonných hmôt stúpajú, na Ukrajine je vojna. Ceny tovarov už teraz výrazne rastú. Čo sa podľa vás bude diať? Na čo sa má zákazník pripraviť?
V súčasnej situácii sa akékoľvek predikcie robia veľmi ťažko. Inflačné tendencie bolo cítiť ešte pred vojnou, ktorá tento trend ešte zvýraznila. My síce nemáme žiadneho dodávateľa z Ruska či Ukrajiny, ale inflačné tlaky cítime. Ekonomické vzťahy sú v súčasnom svete tak prepojené, že realita dnešných dní sa dotkne skutočne každého.
Snažíme sa robiť všetko pre to, aby sme infláciu čo najviac tlmili, prakticky všetky náklady rastú však aj nám. Z pohľadu zákazníka je dobré, že na Slovensku je v oblasti predaja potravín veľká konkurencia. Očakávam, že zákazníci budú ešte intenzívnejšie hľadať čo najvýhodnejší pomer ceny a kvality, napríklad aj prostredníctvom privátnych značiek.
Keď hovoríte o zákazníkoch, aký je vlastne typický zákazník Lidla?
Nemôžem odpovedať príliš konkrétne, ale môžem povedať, že za 18 rokov, odkedy sme na slovenskom trhu, sme si prešli dosť dlhou cestou. Momentálne sa dá povedať, že našou cieľovou skupinou je v zásade každý. To vidíme na interných dátach aj na prieskumoch. Naša penetrácia trhu je 95-percentná.
Čo to znamená?
Ak 100 percent sú všetci ľudia, ktorí za posledných 12 mesiacov nakupovali na Slovensku potraviny, tak 95 percent z nich aspoň raz prišlo aj k nám. Ak by sme si mali zadefinovať jednu konkrétnu cieľovú skupinu, tak sú to hlavne mladé rodiny s deťmi.
Aké máte ďalšie plány na Slovensku?
Stále vidíme priestor na rast, budeme stavať ďalšie logistické centrum, už štvrté. Druhý rok rozvíjame aj náš online shop pre spotrebný tovar, takže aj na ten sa chceme zameriavať. A tiež na náš lojalitný program.
Ako sa vám darí v online priestore?
Ľudia si postupne zvykajú na to, že spotrebný tovar si môžu kúpiť aj online a tam tiež každý rok rastieme. Ale, samozrejme, náš core biznis sú kamenné predajne.
Z pozície exekútorky do predstavenstva maloobchodného reťazca
Povedzte mi trochu viac o vašej profesijnej ceste. Ako sa zo súdnej exekútorky stane CFO v maloobchodnom reťazci?
Môj otec je právnik, takže som sa prirodzene nasmerovala na štúdium práva. Relatívne rýchlo som dosiahla svoj cieľ stať sa samostatnou súdnou exekútorkou a po dvoch rokoch exekútorskej práce som sa sama seba pýtala, či toto je všetko, čo môžem v živote dosiahnuť.
Vždy som sa chcela rozvíjať, a tak som prešla do korporátu, kde som najskôr pracovala ako vedúca právneho oddelenia v strojárskej firme, neskôr v Accenture na právnickej pozícii.
V tom čase som sa dozvedela, že hľadajú vedúceho právneho oddelenia v Lidli, to bola pre mňa zaujímavá profesionálna výzva. Tak som do toho išla. A popri tom som si robila postgraduál vo Viedni.
Čím vás oslovil práve Lidl?
Lidl už vtedy patril medzi top troch hráčov na trhu, je to stabilná nemecká firma. Vedúcu právneho oddelenia som robila tri roky, potom som si zase položila tú istú otázku.
Vtedy sa naskytla možnosť, aby som v rámci Lidla odišla na job rotation do zahraničia. Ja som to využila, pretože som sa vždy chcela posúvať ďalej, som tak nastavená. Bola som v Grécku, Španielsku, Nemecku a Poľsku, kde som mala možnosť spoznať aj iné kultúry, kde Lidl funguje trošku inak, nájdete tam isté špecifiká.
V čom spočívali?
Všade existujú isté kultúrne rozdiely, spôsob, ako medzi sebou ľudia komunikujú, ale pre mňa bolo najzaujímavejšie, že všetky tie trhy sú násobne väčšie ako Slovensko. Tu na Slovensku sa všetci so všetkými poznáme a pomerne rýchlo sa dokážeme dopracovať aj k rozhodnutiam.
V Grécku alebo Španielsku sa učíte fungovať v oveľa väčších rozmeroch. A je to dobrá škola. Pre ilustráciu, na Slovensku máme 155 predajní, Španielsko ich má vyše 600. Samozrejme, v závislosti od trhu existujú aj iné špecifiká, napríklad mierne odlišná skladba sortimentu v predajniach.
To už závisí od preferencií kupujúcich v jednotlivých krajinách – aké ovocie, zeleninu či syry najviac kupujú. Ale je pravda, že samotný obchod je všade v podstate rovnaký.
Výchova nástupcov
Aká je podstata vášho biznisu?
Vychádza zo základnej pointy, že Lidl je diskont s určitým predvýberom sortimentu pre zákazníka, že u nás nakúpite rýchlo, jednoducho, za dobrú cenu.
Vráťme sa ešte krátko k vašim skúsenostiam zo zahraničia. Ako sa rozhoduje o tom, že človek dostane príležitosť ísť pracovať v rámci reťazca do zahraničia?
V Lidli existuje talent manažment. Minimálne raz ročne sa pozrieme na našich zamestnancov, hľadáme, aké sú možnosti ich rozvoja a talenty sa snažíme vždy podchytiť. Ja som tú šancu dostala presne takýmto spôsobom. Povedali mi – ak sa chceš rozvíjať, dávame ti možnosť ísť pracovať do zahraničia, niečo nové sa naučiť, lebo v tebe vidíme potenciál.
A je fajn, že sa to deje systémovo. V podstate to u nás robí každý človek vo vedúcej pozícii. Ja mám napríklad šesť priamych podriadených, ktorí vedú rôzne oddelenia. Pravidelne s nimi komunikujem nielen pracovne, ale snažím sa ich aj rozvíjať, pýtať sa, čo ich baví, byť takým ich koučom. A oni zase robia to isté so svojimi ľuďmi.
Napríklad každý z nich by mal svoje oddelenie vybudované tak, že si pripravia aj nejakého svojho potenciálneho nástupcu. Čiže aj oni si vo svojich tímoch vyhľadávajú talenty a ďalej s nimi pracujú.
Šport, koučka a umenie oddychovať
Keď hovoríte, že sa snažíte byť pre svojich podriadených aj koučom, máte aj vy nejakého mentora alebo kouča?
Mám koučku a mám aj svojich kolegov, od ktorých sa snažím stále učiť, na všetkých úrovniach. Som človek, ktorý sa vždy snaží učiť od ľudí okolo seba.
V čom vám pomáha koučka?
Pravidelne sa s ňou rozprávam o tom, čo by som chcela v živote zmeniť, zlepšiť. A niekedy mi pomáha už len to, že jej to poviem, že to vyslovím. Lebo keď niečo poviem, je akoby záväzok, že s tým naozaj pohnem vpred.
Veľmi mi to pomáha v profesionálnom aj osobnom živote, lebo ono to všetko ide akosi ruka v ruke. Dokonca ľutujem, že som to nezačala robiť skôr.
Trávite v práci veľa času?
Snažím sa strážiť si to, aby som mala aj súkromný život. Ideálny svet by možno bol, keby ste pracovali osem hodín, ale nie vždy to tak vyjde, to vždy závisí od situácie. Ale vo všeobecnosti nie som človek, ktorý by pracoval 12-14 hodín denne.
Vytvorila som si istú rutinu, ktorá mi pomáha. Vždy v utorok a štvrtok robím silový tréning, aj keby padali traktory. A keď mám ešte čas, venujem sa aj joge. A vo všeobecnosti mám takú zásadu, že každý deň by som chcela byť doma o siedmej na televízne noviny. (smiech) Ale to sa nie vždy podarí. Snažím sa tiež vždy večer si niečo prečítať, aspoň pár strán z knihy, alebo si pozrieť prehľad správ.
Ako vám pomáha šport?
Človek si musí držať nejaký odstup od problémov a šport je na to určite výborný nástroj. To, že budete donekonečna analyzovať veci, vám nezaručí, že ich naozaj vyriešite.
Manažérske tipy Kataríny Matejovie
1. Majte jasnú víziu.
Pre každého manažéra je dôležité mať jasnú apelatívnu víziu, stratégiu a zrozumiteľné ciele, ku ktorým so svojím tímom smeruje a ktoré chce spoločne s ním dosiahnuť. Hlavnou úlohou šéfa totiž nie je udržiavať status quo, ale posúvať veci ďalej – posúvať seba, svoj tím, podporovať inovácie a vylepšenia a dbať popri tom na efektivitu.
2. Pýtajte sa svojich ľudí na ich názor.
Ak je to možné, prizvite svoj tím k tvorbe stratégie a cieľov, alebo ich aspoň s ním odkonzultuje či odkomunikujte a vysvetlite, aby váš tím vedel, kam idete a prečo.
3. Učte sa nové veci.
Ak chcete rásť, vystúpte zo svojej komfortnej zóny – hľadajte situácie, v ktorých sa môžete niečo nové naučiť. Často diskutujem s mojím tímom o tom, aké dôležité je rásť nielen odborne, ale aj po osobnostnej stránke, aktívne vyhľadávať situácie, v ktorých rastiete ako osobnosť a líder.
4. Ľudia chcú cítiť človečinu.
Byť sám sebou, byť uveriteľný a mať silu ukázať, že aj ja som len človek – to sú podľa mňa jedny z najdôležitejších vlastností moderného lídra. Ľudia chcú cítiť človečinu, že ich šéf je tiež len z mäsa a kostí, dokáže potiahnuť tím a motivovať ho, ale aj úprimne priznať, ak sa mu niečo nepodarilo podľa predstáv.
5. Dávajte spätnú väzbu, pochváľte a nebojte sa kritiky.
Úprimná a otvorená spätná väzba je pre mňa základom úspešnej a efektívnej spolupráce. Keď bola spolupráca dobrá, je dobré dať o tom kolegom vedieť a oceniť ich za to. Ak sa naopak niečo nevydarilo podľa plánu, tak je dôležité nemávnuť nad tým len rukou, ale vecne pomenovať, čo nebolo dobré alebo čo by nabudúce mohlo byť inak.
Ak to neurobíme, s najväčšou pravdepodobnosťou pri ďalšej príležitosti dostaneme ten istý výsledok. Ja mám rada spätnú väzbu, najmä tú rozvojovú. Najviac by ma trápilo, ak by nebol niekto spokojný s mojou spoluprácou a nepovedal mi to.
Viac o úspešných ženách v biznise sa dočítate v májovom vydaní časopisu Forbes.
