Odstrihnutie Európy od dodávok plynu je možné, ale vyžiada si výstavbu nových pobrežných terminálov na skvapalnený plyn, zväčšenie flotily tankerov a technické zmeny v potrubnej sieti Európy. Potrebné investície bude možné zrealizovať najskôr o dva-tri roky, tvrdí energetický analytik spoločnosti JPX Ján Pišta v rozhovore pre Forbes Slovensko.
Koľko plynu Slovensko odoberá z Ruska?
Odhadom zhruba 85 percent zo svojej celkovej spotreby 5,5 miliardy kubických metrov, teda o čosi viac ako 4,6 miliardy kubíkov. Nedá sa to povedať úplne presne, pretože ide o súhrn dvojstranných kontraktov mnohých firiem na Slovensku.
Koľko z toho ide do firiem a koľko do domácností?
Približne 50 percent berú firmy mimo výroby tepla, najmä priemyselné. Ďalším veľkým odberateľom sú teplárne, ktoré spaľovaním plynu zohrievajú vodu, vyrábajú paru do radiátorov a ohrievajú teplú úžitkovú vodu. Spotreba domácností je medzi 20 a 30 percentami z celkovej spotreby.
Aký je vývoj spotreby plynu na Slovensku?
Pomerne stabilný. Novším fenoménom je prechod niektorých teplární na drevnú štiepku a biomasu, čo mierne znižuje spotrebu plynu na strane teplární. V oblasti priemyslu je situácia v zásade stabilná, až na významný nárast spotreby pred približne tromi-štyrmi rokmi.
Rast ceny ho vrátil do hry
Čím bol spôsobený?
V dôsledku nárastu cien elektrickej energie spoločnosť E.ON opätovne spustila dlhodobo zatvorený paroplynový cyklus v Malženiciach. Spočiatku vyrábali elektrinu len v čase špičky, s ďalším rastom jej ceny však postupne nechávali výrobu spustenú až do neskorých nočných hodín.
Keďže ide o veľký závod, ktorý využíva plyn na výrobu pary, ktorá poháňa parný generátor na výrobu elektrickej energie, došlo k viditeľnému nárastu spotreby plynu na makroúrovni.
Pre ktoré slovenské firmy je plyn dôležitý z pohľadu samotnej výroby?
Ide predovšetkým o šalianske Duslo a bratislavský Slovnaft, kde do výrobných procesov vstupuje plyn ako surovina a nie ako energetický nosič. Sú aj ďalšie firmy, ktoré využívajú plyn nielen na ohrev, ale tam je to v menšej miere.
Duslo Šaľa patrí k najväčším odberateľom zemného plynu na Slovensku. Foto: SITA/Diana Černáková
Koľko plynu spotrebuje Duslo a Slovnaft?
To neviem presne. Spolu s ostatnými podnikmi je to asi polovica celej slovenskej spotreby. V ich prípade by prechod na inú surovinu znamenal aj technologické zmeny vo výrobe, ak by ho vôbec bolo možné nahradiť.
Alternatívy plynu
Je možné nahradiť plyn na ohrev iným typom energie?
Dá sa nahradiť elektrinou, drevnou štiepkou, biomasou či uhlím. V prípade výroby elektriny sa tiež opätovne spúšťajú uhoľné elektrárne, ktoré už boli odstavené.
Pokiaľ ide o varenie v domácnostiach, je možné si kúpiť dvojplatničku alebo elektrický sporák a variť vďaka elektrine, no ak to urobia všetci, môže to viesť k jej nedostatku a k nárastu cien. Opäť to navýši tlak na spustenie uhoľných elektrární, ktoré chcela Európska únia, naopak, obmedzovať.
Alternatívou je hľadanie iných zdrojov na výrobu elektriny. Slovensku v tomto pomôže tretí blok jadrovej elektrárne v Mochovciach, ktorý by mal byť spustený v tomto roku a o dva až štyri roky spustenie štvrtého bloku. No celkovo je Európa aj vo výrobe elektriny výrazne odkázaná na plyn.
Objavili sa nejaké signály, podľa ktorých plánuje Nemecko prehodnotiť politiku zatvárania jadrových elektrární?
Kľúčovou otázkou je stále bezpečnosť, ktorá sa skloňuje od Fukušimy. Nemecko po jej havárii vsadilo na obnoviteľné zdroje energie a plyn z Ruska, čo bola chyba, ktorú už priznali. Nemecko má výrazne najväčší počet paroplynových cyklov v Európe. Aj tam sa už vracajú do hry uhoľné elektrárne, ale jadrové elektrárne nie.
Vlani v decembri odstavili tri bloky s kapacitou 4,3 gigawattu a ďalšie tri s podobným inštalovaným výkonom majú odstaviť koncom tohto roka. Diskusia o predĺžení ich životnosti bola, ale proces odstávky je v tomto štádiu už príliš ďaleko.
Ako by bolo možné nahradiť plyn, ktorý odoberáme z Ruska?
Veľkými producentmi plynu sú v súčasnosti najmä USA, Katar, Irán, Alžírsko, Nórsko a iní. Tieto zdroje sú k dispozícii a spoločne majú toľko plynu, že by mohol nahradiť produkciu, ktorú odoberáme z Ruska.
Náhrada za ruský plyn
Koľko plynu z Ruska odoberá Európa a ako by ho bolo možné nahradiť týmito zdrojmi?
V roku 2019 doviezli krajiny Európskej únie z Ruska takmer 200 miliárd kubíkov plynu, vlani už len 155 miliárd kubíkov. Nórsko by dokázalo aktuálnu produkciu navýšiť v tomto roku o 20 miliárd kubíkov, ale museli by odložiť údržbu infraštruktúry plánovanú na tento rok.
Pre odstrihnutie od ruského plynu je potrebná výstavba nových LNG terminálov ako je tento vo francúzskom Dunkerque. Foto: SMM
Alžírsko s Azerbajdžanom by dokázali dodať spolu približne ďalších 5 až 10 miliárd kubíkov. Ide o produkciu, ktorú je možné doviezť plynovodmi. Zvyšok, približne 120 miliárd kubíkov (v prípade šetrenia spotreby menej), by bolo potrebné doviezť z väčšej diaľky pomocou tankerov.
Čiže jediná reálna alternatíva je v súčasnosti LNG, skvapalnený zemný plyn.
Touto cestou sa už vydalo aj Slovensko. Je to trvalo udržateľné riešenie?
LNG je potrebné prečerpať z tankerov a splyniť do plynových potrubí v Európe. Prístavné terminály, kde toto prečerpávanie prebieha, nemajú v súčasnosti takú kapacitu, aby dokázali také množstvo plynu prečerpať. Aktuálne dodávajú do potrubnej siete približne 300 miliónov kubíkov plynu denne, pri maximálnom vyťažení by dokázali dodať pol miliardy kubíkov denne.
LNG terminály v Európe
To je 180 miliárd kubíkov za rok. A teda viac ako Európa vlani spotrebovala.
Problém je v tom, že 9 terminálov, ktoré sú na Pyrenejskom polostrove, nemá dobré prepojenie na Francúzsko. Dokáže tadiaľ pretiecť len 7-8 miliárd kubíkov ročne. Taliansko má štyri väčšie terminály, ktoré využíva naplno pre seba. Grécko má jeden, s tým počítajú Bulhari po dobudovaní plynovodu.
Ako sú na tom terminály v severnej Európe?
LNG terminály sú sústredené v Belgicku, Francúzsku a Holandsku, štyri má Veľká Británia. Ak by tieto terminály navýšili dodávky plynu do potrubnej siete na sto percent svojej kapacity, teoreticky by to vykrylo výraznú časť potreby. Tu je však problém prepraviť plyn zo západu na východ, pretože infraštruktúra bola stavaná na opačný smer.
Výstavba potrvá dva roky a viac
Je technicky nemožné spustiť reverzný tok?
Nakrátko by to nemal byť problém, podobne ako sa to urobilo v Lanžhote v roku 2009, keď bola na Slovensku plynová kríza. Dlhodobo je to technicky náročnejšie. Je to ako s defektom na pneumatike. Na dojazd môžete použiť rezervu alebo zalepiť dieru, dlhodobo to nie je bezpečné riešenie.
Energetický analytik Ján Pišta odhaduje, že prípravy na odstrihnutie od ruského plynu potrvajú najmenej dva roky. Foto: archív J. Pištu
Existujú štúdie, ktoré hovoria ako by Európa dokázala nahradiť plyn z Ruska?
Áno. Najcitovanejšia je od bruselského think-tanku Bruegel. Vyšlo im, že bez šetrenia by to nebolo možné urobiť vôbec, v prípade výrazného šetrenia spotreby v Európe by to trvalo niekoľko rokov, minimálne dva alebo tri. Predpokladom bola výstavba nových LNG terminálov.
Ako dlho trvá výstavba LNG terminálu a koľko stojí?
Výstavba veľkokapacitného LNG terminálu trvá 4 – 5 rokov. V prípade maximálneho urýchlenia by bolo možné výstavbu skrátiť na dva až tri roky. Európa plánuje postaviť celkovo 15 LNG terminálov. Iba Nemecko chce postaviť 4 terminály s celkovou ročnou kapacitou takmer 50 miliárd kubíkov. Stavať sa majú aj v Taliansku, Poľsku, Grécku a iných krajinách.
Rizikový ťah pre investorov
A cena?
Náklady na jeden veľkokapacitný terminál sa odhadujú na stovky miliónov až niekoľko miliárd eur, záleží na vybavení a na kapacite. Investorsky je to však veľmi rizikové, pretože náklady sa vrátia až po vyše desiatich rokoch. Ak by medzitým došlo ku konsolidácii situácie v Rusku a návratu k ruskému plynu, nové terminály by sa prestali používať.
Ďalej je potrebné počítať s výrobou nových tankerov, ktoré by zabezpečili zvýšený dopyt po doprave LNG. Aktuálne sa plaví po svetových moriach a oceánoch 600 až 700 tankerov, ktorých kapacita by na nové európske požiadavky nestačila. Výstavba jedného tankera stojí zhruba 200 miliónov dolárov, ale viem, že viaceré nové LNG tankery už boli zadané do výroby.
Prechod na LNG si vyžiada výstavbu nových špecializovaných tankerov. Foto: Wikimedia/Pline, CC BY-SA 3.0 via Wikimedia Commons
Navyše bude potrebné investovať do výstavby skvapalňovacích závodov, ktoré vyrábajú LNG. Američania spustili nedávno dve-tri nové linky s veľkou kapacitou. Avšak v najbližších rokoch sa má rast nových kapacít spomaliť.
Nové náleziská a spôsoby ťažby
Rast ceny komodity vracia ekonomický zmysel náleziskám s vyššími nákladmi na ťažbu, napríklad v prípade ropy priniesol do hry nový, široko využívaný spôsob ťažby – frakovanie. Môžeme s niečím podobným počítať v prípade ťažby plynu? Existujú v Európe a jej okolí lokality, kde by bolo rentabilné obnoviť alebo spustiť ťažbu?
Neviem o takých možnostiach. Vo Veľkej Británii bola o tom diskusia, ale pre odpor verejnosti k tomu nepristúpili. V iných krajinách by takto možno dokázali vyťažiť zlomky potrebnej produkcie. Zachytil som, že nové podmorské náleziská skúmajú v blízkosti Izraela a Cypru, ale z časového hľadiska ide o dlhodobé plány.
Mohla by potreby Slovenska čiastočne uspokojiť ťažba z domácich zdrojov?
V zanedbateľnom množstve. Vlastná ťažba pokryje sotva percento potreby.
Ruský plyn bude ďalej prúdiť do Európy
Aký vývoj situácie predpokladáte?
Myslím si, že ruský plyn bude naďalej prúdiť do Európy, aj keď v menšom objeme. Je to vidieť na tom, že krajiny EÚ ani po dvoch mesiacoch od vojny nepristúpili k embargu na dovoz ruskej produkcie alebo na platbách za plyn v rubľoch, ktoré boli spočiatku politicky odmietnuté, ale postupne na ne krajiny predsa len nabiehajú.
Vysoký prísun LNG cez terminály ešte viac stúpne. Nórsko a Afrika bude dodávať stabilne rovnako, možno marginálne trochu viac. Plynu bude nedostatok a bude drahý. Teplárne to budú musieť zohľadniť aj v cenách tepla pre domácnosti. Domácnosti budú viac šetriť teplou vodou a na kúrení.
Kto je Ján Pišta
Ján Pišta vyštudoval Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave, získal doktorát z fyziky pevných látok. Pôsobil na Slovenskej akadémii vied, väčšinu svojho kariérneho života pracoval v Stredoslovenskej energetike, kde riadil sekciu optimalizácie nákupu a manažmentu portfólia. V roku 2016 založil konzultačnú spoločnosť JPX, ktorá sa venuje analýze trhov s energiami a indikuje budúci vývoj cien plynu, elektriny, emisných kvót, uhlia, LNG a ropy.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
