Pred rokmi som robila rozhovor s Dr. Timom Elmorom z Growing Leaders, z čoho vznikol môj najvirálnejší článok, aký som kedy napísala pre Forbes. Týkal sa siedmich spôsobov správania, ktoré bránia deťom v tom, aby z nich vyrástli lídri. Zo spätnej väzby, ktorú sme s Elmorom dostali, sme jasne videli, že mnoho rodičov je pri výchove a vzdelávaní detí zmätených.
Ako rodič a viceprezidentka spoločnosti, vtedajšia manželská a rodinná terapeutka a teraz kariérna koučka, som sa za posledných 25 rokov naučila veľa o špecifickom správaní, ktoré pomáha ľuďom rásť a prosperovať. A tiež o jeho opaku. O správaní, ktoré ničí mladých ľudí tak, že sú vytlačení z cesty k svojmu potenciálu.
Aby sme sa dozvedeli viac o tom, ako vychovať z detí úspešných dospelých, porozprávala som sa s Esther Wojcicki, medzinárodne uznávanou pedagogičkou a zakladateľkou najväčšieho školského programu v USA.
Wojcicki bola v roku 2002 v Kalifornii vymenovaná za učiteľku roka, v roku 2009 za výskumnú pracovníčku MacArthur Foundation a v roku 2011 získala cenu Charlesa O’Malleyho na Kolumbijskej univerzite. Bola predsedníčkou Creative Commons a PBS Learning Masters a je členkou predstavenstva vo Freedom Forum a v Newseum.
Wojcicki, ktorá je tiež poradkyňou viacerých edukatívno-technologických startupov v Silicon Valley, založila Iniciatívu pre žurnalistické vzdelávanie na Oregonskej univerzite a je držiteľkou troch čestných doktorátov. Napísala knihu Moonshots in Education a bestseller How to Raise Successful People. Je tiež zakladateľkou a CEO neziskovej organizácie GlobalMoonshots.org, ktorej cieľom je podporiť vzdelávanie riadené študentmi.
Okrem toho vychovala tri nesmierne úspešné dcéry – Anne Wojcicki, spoluzakladateľku a CEO spoločnosti 23andMe, ktorá sa zaoberá genetickým testovaním, a jej staršiu sestru Susan Wojcicki, CEO YouTubu. Ich sestra Janet je profesorkou pediatrie na UCSF a má titul Ph.D. v lekárskej antropológii.
Podelila sa s nami o svoj pohľad na to, ako učiť a vychovávať skutočne úspešných jednotlivcov:
Pozitívny vzťah
Ako oceňovaná pedagogička, čo by ste povedali, že je kľúčom vášho veľkého učiteľského úspechu?
Vzdelávanie je hlavne o vzťahoch. Dôležitý je vzťah, ktorý študenti pociťujú medzi učiteľom a medzi ostatnými študentmi v triede. Musia cítiť, že patria do triednej komunity.
Ak má učiteľ pozitívny vzťah k študentovi, je pravdepodobnejšie, že študent bude na jeho hodinách rád. Ak ich komunita vníma, budú sa tam cítiť dobre.
Esther Wojcicki je spisovateľka a ocenená pedagogička. Foto: Bernard Osei
Ďalším krokom je dôvera a presvedčenie, že študent môže dosiahnuť ciele, ktoré ste mu stanovili. Niekedy si deti myslia, že to nikdy nezvládnu, ale vašou úlohou ako učiteľa je byť trpezlivým a nechať ich, aby to skúšali, až kým sa im to nepodarí.
Hovorím tomu „majstrovské učenie“. Zoberte si napríklad písanie eseje alebo článku. Musia to skúšať, kým nebudú texty dostatočne dobré na to, aby dostali „A“ alebo aby boli zverejnené. Niekedy to chce dve revízie a niekedy desať, ale mojím cieľom je ukázať im, že to dokážu. A keď sa im to podarí, sú na seba hrdí. Povzbudí ich to a nabudúce je to už pre nich jednoduchšie.
Akademické sebavedomie študenta je kľúčom k úspechu. A „majstorvské učenie“ im to sebavedomie dodáva. Učiteľ im musí veriť a oni potom uveria tiež – a dôverujú sami sebe.
Nesprávny prístup k testovaniu detí
Čo robíte inak ako ostatní pedagógovia?
Iní pedagógovia neimplementujú zložku majstrovského učenia. Študenti majú zvyčajne jednu šancu napísať esej a získať známku. To mnohých z nich znervózni a „zablokuje“, lebo majú strach z toho, že to urobia nesprávne. Niekedy sa študentom vráti esej so známkou „C“ a len s niekoľkými komentármi – napríklad slabá štruktúra alebo nevhodne zvolené slová. No oni netušia, ako to opraviť.
Majstrovské učenie funguje aj v iných predmetoch, ako je napríklad matematika, v ktorej by študenti mali byť schopní opakovať riešenie problémov, až kým nepochopia, prečo sa riešia určitým spôsobom. Funguje to vo všetkých predmetoch.
Problémom pre učiteľov je, že dosiahnutie cieľov môže zabrať viac práce a trvať dlhší čas. Existuje niekoľko spôsobov, ako zmeniť štruktúru hodiny, aby ste získali čas na majstrovské učenie. Potrebujú to len vyskúšať. Tlak z testovania bráni väčšine učiteľov poskytnúť študentom potrebný čas. Nadmerné testovanie je problémom vo všeobecnosti.
Poďme sa porozprávať o výchove úspešných detí. Vychovali ste tri pôsobivé dcéry – dve sú CEO v Silicon Valley a jedna je univerzitná profesorka. Ktoré spôsoby správania podľa vás najviac ovplyvnili životy vašich detí a vás?
Existuje päť kľúčových spôsobov správania, ktoré hlboko ovplyvnili môj rodičovský prístup a môj vlastný život:
1. Dôvera.
Je dôležité dôverovať vrodenej schopnosti vášho dieťaťa, že dosiahne ciele, ktoré si spolu stanovíte. Niekedy chcú deti robiť niečo, o čo rodičia nemajú záujem alebo to považujú za stratu času. Je dôležité rešpektovať záujmy dieťaťa za predpokladu, že nie sú zraňujúce alebo kontraproduktívne.
Anne sa napríklad rozhodla, že miluje korčuľovanie. Ja nie som korčuliarka a nebola som nadšená z tréningov o piatej ráno, ale podporovala som ju, ako som vedela. Korčule si musela zohnať sama, lebo boli veľmi drahé, niekedy až 1000 dolárov za pár. No zvládla to.
Netušila som, či chce byť profesionálnou krasokorčuliarkou a nie som si istá, či to ona sama vedela, ale podporovala som ju. Každá z mojich dcér rada robila niečo, o čom som málo vedela, ale všetky som ich podporovala a keď sa ich záujmy zmenili, nehnevala som sa.
2. Rešpekt.
Rešpektujte svoje deti ako jednotlivcov. Nečakajte, že budú ako vy, lebo pravdepodobnosť, že budú ako vy, je malá.
Narodili sa v inej dobe a už to samo o sebe mení ich záujmy. Ak vaše dieťa nechce ísť do múzea, urobte kompromis, malé deti múzeá často nebavia. Jedine, že je vyslovene zamerané na deti alebo korešponduje s ich záujmami.
Keď dôverujete dieťaťu a rešpektujete ho, pomáha mu to, aby malo samo k sebe rovnaký prístup. V prvom rade by mal totiž človek veriť sebe – a rešpektovať sa. Musíte sa o seba postarať a odpustiť si, ak urobíte chyby.
Rabín Hillel povedal: „Ak nie som sám pre seba, kto bude pre mňa? Ak nie som pre iných, čím som? A ak nie teraz, tak kedy?“
3. Nezávislosť.
Dajte vášmu dieťaťu nezávislosť čo najskôr. V dnešnej dobe je rozšírená epidémia nadmernej ochrany detí, ktorá im zasahuje do nezávislosti. No všetci sa musíme naučiť byť nezávislí.
Mali by sme oslavovať a zároveň trochu smútiť, keď nám deti odchádzajú na vysokú školu. Ale ak sa nám podarilo robiť veci správne, môžeme sa tešiť, že sú nezávislí a skúšajú život na vlastnej koži so svojimi priateľmi.
Foto: Freepik/Peoplereactions
Ak vám stále volajú a potrebujú pomoc a majú pocit, že to nezvládnu (ako dnes veľká väčšina vysokoškolských študentov), niečo ste urobili zle. Príliš ste ich chránili.
Julie Lythcott Haims napísala skvelú knihu s názvom How to Raise an Adult, v ktorej hovorí o týchto problémoch a najmä o tom, ako to zmeniť, keď ste už prvých 18 rokov výchovy dieťaťa strávili jeho ochraňovaním.
Nezávislosť môže začať skoro. Batoľatá sa môžu naučiť samé sa obliekať, upratať hračky, pomôcť prestrieť stôl. Deti sa cítia poctené tým, že im dôverujeme a že sme ich zahrnuli do činností. Len ich nenazývajte domácimi prácami. Sú to rodinné povinnosti a sú súčasťou rodiny. Všetci sa ich musíme zúčastniť, aby sme vytvorili rodinu.
4. Spolupráca.
Nediktujte stále. Nikto nemá rád, keď ho ovládajú, aj keď má dva roky. To neznamená, že neexistujú pravidlá a štruktúra. Musia existovať určité pravidlá správania, ale v rámci týchto pravidiel je vždy príležitosť na spoluprácu.
Deti môžu pomôcť s rozhodnutím víkendového programu, môžu pomôcť vybrať koberec do detskej izby alebo raňajkové cereálie, môžu sa naučiť používať metličku a lopatku.
Každá z mojich dcér si vyzdobila svoju izbu. Susan si vybrala koberec, keď mala 6 rokov a ostal tam až do konca jej štúdia na strednej škole. Nebol to môj výber. Zvolila si huňatý ružový koberec a milovala ho. Sama si vybrala aj prikrývku na posteľ a zoradila na ňom svoje obľúbené zvieratká. Bol to jej priestor.
Janet urobila to isté, ale jej koberec bol modrý a Anne si vybrala huňatý žiarivo zelený. Jediná Janet si nevybrala huňatý. Zvyšok domu však taký vôbec nebol. Bola to spolupráca na mnohých frontoch vrátane oblečenia, cestovania a jedla.
5. Láskavosť.
Aj keď všetky tieto spôsoby správania sú dôležité, láskavosť je pravdepodobne najdôležitejšia. Prečo? Lebo prvá osoba, ku ktorej musíte byť láskaví, ste vy a ďalšími sú vaša rodina a priatelia. Buďte k sebe láskaví, keď urobíte chybu alebo keď ju urobia iní ľudia. Dávajte na seba pozor, jedzte zdravo, dostatočne spite, cvičte. Všetko je také jednoduché, no mnohí z nás to nerobia.
Dôležité je aj odpustenie. Každé náboženstvo na svete učí láskavosti a odpusteniu, napriek tomu vidíme všade hrozné boje, vrátane zabíjania žien a detí pre hnev, ktorý sa začal pred stáročiami. Ako môžu ľudia povedať, že sú veriaci a pritom nedokážu byť láskaví a odpúšťať?
V bežnom každodennom živote musíme deti naučiť odpúšťať tak, že im budeme príkladom. Nedržte v sebe hnev. Aj v triede je dôležité, aby si učiteľ pamätal, že škola je miesto, kde sa robia chyby. Je to miesto, kde sa ľudia učia a nikto z nás to nespraví správne na prvýkrát.
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je prispievateľka Kathy Caprino.
