Veľká časť tohto bežeckého seriálu bola postavená na hlavnom atribúte manažérskeho aj športového prostredia – na výkone. Na záver som teda oslovil vrcholového športovca z oblasti ultravytrvalostných športov a podnikateľa v jednej osobe, aby mi povedal viac o princípoch, ktoré fungujú v športe aj v biznise.
Ako tréner spolupracujem s množstvom manažérov, zamestnancov a podnikateľov, ktorí chcú byť aj výkonnostnými športovcami. Rovnako ako zažívajú progres a úspech v práci, chcú ho zažívať aj v športe, v behu.
Bola by škoda nepozrieť sa na prenos výkonnostného nastavenia z pracovného prostredia do športového a naopak. Preto som sa spojil s Pavlom Paloncým (38), extrémnym športovcom, ktorý absolvoval najdlhšiu bežeckú trasu – horský ultramaratón UTMB v dĺžke 300 kilometrov s prevýšením 25-tisíc metrov.
Pavel Paloncý pracuje ako prekladateľ, fotograf a príležitostný reportér na voľnej nohe. Foto: archív Pavla Paloncýho
Pavol, ako to u teba bolo so športom a biznisom?
V prostredí športu, výkonnostného aj rekreačného, sa pohybujem prakticky celý život. Začal som ako orientačný bežec, v roku 2003 som absolvoval svoje prvé ultravytrvalostné preteky a odvtedy ma tento svet pohltil. Aj keď som vyštudoval fyziku, živil som sa ako prekladateľ.
Potom si sa dal aj na podnikanie…
Áno, pred piatimi rokmi som založil firmu poskytujúcu služby on-line GPS trackingu. Bolo to, ako inak, inšpirované športom. Postupne som zisťoval, ako veľmi podobné sú tieto oblasti – svet športu a svet biznisu. Čo je skvelé, keďže postupy, ktoré fungujú v športe, fungujú aj v biznise.
Myslíš, že to platí vo všeobecnosti naprieč športmi?
Nemám teraz na mysli prostredie špičkových futbalových klubov, kde sa šport rovná biznis, kde sa úspech meria nielen trofejami, ale aj ziskom či predajom vstupeniek a dresov. Mám na mysli „malé športy“ a predovšetkým metódy a procesy, ktoré sa v nich uplatňujú.
V oboch prípadoch ide o vysoko konkurenčné prostredie, v ktorom si tí najlepší odhryznú disproporcionálne väčší diel obmedzených prostriedkov – pozornosti, financií, slávy a tak ďalej. Veta „víťaz berie všetko“ to veľmi dobre vystihuje.
Pavel Paloncý (vpravo) po jednom z mnohých behov, ktoré počas života absolvoval. Foto: archív Pavla Paloncýho
Ako tréner a športovec vnímam stále väčšie zamerania sa na dáta v športe, keď sa dbá nielen na čas, za ktorý som dokončil beh, ale napríklad aj na vstupy do procesu. Analýza dát je dôležitá aj v biznise. Ako sa to odráža v tvojom športovom aj profesionálnom živote?
Výkon v biznise aj v športe je v princípe merateľný. Čas, výška, vzdialenosť, watty, obrat, zisk, EBITDA… To všetko sú presne definované hodnoty. Keď sa meria výsledok, je tiež možné a žiaduce merať hodnoty počas procesu. Ako inak viete, že smerujete tam, kam chcete?
Ako vo vrcholovom športe, tak aj v biznise sa používajú analytické nástroje. Môžeme povedať, že kto nemeria, nestíha. Občas sa nájde pár samorastov, väčšinou ich prenikavý úspech však nemá dlhé trvanie. Šport aj biznis odmeňujú súvislú prípravu, tvrdú prácu, cieľavedomosť a dobré plánovanie.
V oboch prípadoch na vrchol skratky nevedú. Vlastne vedú… tie nelegálne. Odmena pre víťaza je v oboch svetoch taká veľká, že to zakaždým niekto skúsi. A potom niekto ďalší. A budú to skúšať ďalej a ďalej. Každý chce svojich 15 minút slávy. Pritom toľko času nemáme.
Poďme si povedať ešte niečo viac o prenosu vzorcov zo športu do biznisu. Konkrétne z oblasti „malého“ či rekreačného športu, akým môže byť aj beh…
Myslím, že na rozvoj firmy ma oveľa lepšie pripravil „malý“ šport, ako je ultra-trail alebo adventure racing, než by to urobil napríklad futbal. Pri ultra-traile nemáte štruktúru v podobe športových zväzov, líg, funkcionárov. Nemáte ani manažérov, kustódov, masérov, agentov – v princípe ste na všetko sami.
Rovnako ako pri rozvoji malej firmy. Organizujete a zaisťujete si všetko sami – od trénera cez sústredenie, vybavenie, sponzorov a tiež si vyberáte závody a kalendár.
To isté sa dá uplatniť aj v malej firme?
Áno, okrem rozvoja svojho produktu riešite množstvo ďalších vecí – komunikáciu s dodávateľmi i klientmi, marketing, právne veci, jednoducho všetko. Mnohokrát som si vo firemných procesoch kládol otázku – čo teraz a čo potom? Čo je teraz najdôležitejšie?
Úplne rovnakú otázku, ako si kladiem pri pretekoch. Prídem po 50 hodinách bez spánku do depa a čaká ma ďalších 15 hodín treku cez hory. Čo teraz a čo potom? Snažím sa na nič dôležité nezabudnúť, na to zbytočné sa vykašľať, a hlavne rýchlo odísť, pretože čas beží stále a konkurencia je v pätách.
Úplne rovnaké to je v biznise – máte obmedzené množstvo času a energie a snažíte sa s tým naložiť čo najlepšie. Dosiahnuť čo najväčšie zlepšenie. A na to práve slúži to meranie.
„Neviem, kde ležia hranice ľudských možností, ale skúsim zistiť, kde neležia,“ hovorí Paloncý. Foto: archív Pavla Paloncýho
Na základe čoho sa rozhoduješ? Používaš nejaké metódy alebo vzorce?
Pri tréningu, na pretekoch aj v biznise sa mi osvedčilo hľadanie úzkeho hrdla. Pýtam sa sám seba: „Čo ma teraz brzdí? Čo mi najviac pomôže zlepšiť sa? Čo môžem urobiť, aby som bol lepší?“
A mám jasné miesto, kde zaútočím nabudúce. Pridám to do plánu – tréningového alebo biznisového. V špičke rozdiely nie sú a nebudú veľké. Aplikujem prístup „marginal gains“, ktorý presadzuje napríklad aj britský cyklistický tím Ineos Grenadiers (predtým známy ako Team Sky, pozn. edit.).
O čo v ňom ide?
O hľadanie drobných vylepšení mimo hlavnej oblasti tréningu. Sú to často drobné vylepšenia, ktoré samy o sebe majú len malý efekt. Ale dohromady a dlhodobo potom môžu rozhodnúť o úspechu či neúspechu. V podstate ide o to, ako získať výhodu vďaka drobným zmenám mimo hlavnej tréningovej náplne. Človek hľadá drobné zmeny nastavenia, úpravy, dnes by sa to asi zhrnulo do škatule „life hack“.
Čo sú tie drobnosti?
Pri 500-600 tréningových jednotkách za rok je ťažké zmysluplne trénovať viac. Snažil som sa tak nájsť drobné zlepšenia inde ako v samotnom hrubom výkone. Zameral som sa na techniku behu, hľadal som spôsoby, ako urýchliť regeneráciu, zaoberal sa stravou. Tiež som na to šiel z druhej strany – hľadal som činnosti, ktoré robím a pritom ma nijako neposúvajú, len ma rozptyľujú. A tie som sa snažil osekať.
Toto však asi platí len vtedy, keď trénujete veľa…
Áno, pokiaľ trénujete iba dva razy do týždňa, tak najväčšie zlepšenia dosiahnete, keď budete trénovať tri razy týždenne. Nič komplikované.
Máš nejakú myšlienku, ktorou sa riadiš?
V športe aj v biznise je výsledok veľmi jednoducho a neúprosne merateľný. Často sa dá zhrnúť do jediného čísla – výkonu alebo poradia. Cesta k nemu je však komplexná, nie je priamočiara a ani jediná správna. Pokus zhrnúť tak všetko do jednej vety, do jedinej poučky, ktorú by ste si vytlačili na tričko alebo zverejnili ako motivačný nápis na pozadí so západom slnka na facebook, je v princípe odsúdený na neúspech. Napriek tomu sa o to pokúsim, toto heslo ma sprevádza už dlho: „Go fast, stay focused.“
Pavel Paloncý (38)
- V Anglicku trikrát vyhral Spine race, čo sú 400-kilometrové nonstop preteky v náročných zimných podmienkach.
- Patrí medzi svetovo uznávaného pretekára v adventure športoch (tímové závody na niekoľko dní a nocí, ktoré kombinujú bicykel, beh, dlhé horské pochody, kajaking a iné doplnkové aktivity).
- Pôvodne vyštudoval fyziku plazmy, no profesijne sa venuje fotografii či prekladom odborných textov (preložil napríklad Tréningovú bibliu pre cyklistov od Joea Friela), založil aj firmu poskytujúcu služby GPS trackingu.
- Väčšinu svojho pracovného a športového života intenzívne pracuje na tom, aby patril medzi špičku v tom, čo robí.
A ako vidia prenosy a paralely medzi vlastnou prácou a športom zverenci Soňa a Michal, s ktorými sme absolvovali bežecký seriál?
Soňa: „V práci neustále sledujem čísla a finančné ukazovatele, ktoré si najskôr spoločne naplánujeme a následný rok porovnávame, vyhodnocujeme a upravujeme podľa aktuálneho vývoja na trhu. A práve tu cítim jasnú paralelu medzi športom a prácou. Základom je uvedomiť si, čo chceme dosiahnuť, a vytvoriť si plán, ktorý vychádza z reálnych možností. Samozrejme, v pláne nesmú chýbať výzvy, konkrétne akcie, činnosti a zmeny, ktoré nás posunú ďalej. Následne nastupuje disciplína. Za každých okolností vytrvať, neriešiť, ako sa to nedá. Tvrdo pracovať na tom, čo sme si naplánovali a k čomu sme sami sebe zaviazali. Výsledky sa dostavia a dielčie úspechy nás nielen potešia, motivujú, ale dodajú aj odvahu a sebavedomie. Ak to mám zhrnúť do jednej vety: Vychádzajúc z reálnych možností si stanoviť odvážny plán, ktorý nás povedie k zmene, následne nepoľaviť a urobiť, čo je potrebné k jeho dosiahnutiu za každých okolností.
Michal: Osobne som presvedčený, že šport a biznis sú ako spojené nádoby. To, čo sa človek naučí v jednom, vie pekne aplikovať v druhom. Šport vie každému ukázať, kde sú jeho slabiny aj silné stránky. Ak je človek zvyknutý obetovať zábavu kvôli tréningu, tak je veľmi veľký predpoklad, že to spraví aj v práci. Tie princípy fungujú aj naopak – darmo budeš v biznise zabíjať čas ladením vrcholu pyramídy, keď nemáš základy. To isté v športe – môžeš ladiť detaily, ale ak trénuješ raz-dva razy do týždňa, proste zabíjaš čas. Za mňa je naozaj dôležité, že šport ťa naučí zlyhávať a postaviť sa opäť na nohy. A to je lekcia, ktorú človek uplatní všade. Od športu cez vzťahy až po biznis.
Predchádzajúce časti seriálu:
Autorom článku je tréner, bežec, učiteľ, tvorca balančnej tyče a lektor bežeckých kempov Zdeněk Štěpánek.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
