Jakub Hrbáň rozbiehal na Slovensku študentské klimatické štrajky Fridays For Future. Keď ich zastavila pandémia, spoluorganizoval úspešnú petíciu Za klímu, za budúcnosť. Aktuálne sa popri zlepšovaní bratislavských centier voľného času zamýšľa aj nad tým, ako do boja proti klimatickej zmene zapojiť viac ľudí.
Jakub je tiež členom tohtoročného (2022) rebríčka mladých talentov zo Slovenska Forbes 30 pod 30.
Celý rebríček 30 pod 30 nájdete tu.
Neotravujte, tu sme pri pandémii – aj tak by sa dal zhrnúť postoj časti spoločnosti ku klimatickej kríze za posledné dva roky. Tento rok sa situácia ešte viac skomplikovala. Správa expertov OSN – a zrejme najzávažnejšie varovanie Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu –, mala tú smolu, že prišla štyri dni po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
„Dnes je dôležité túto tému komunikovať citlivo. Sme presvedčení, že taký komplexný problém, akým je klimatická zmena, je priamo prepojený s každým elementom dnešného sveta. A preto upozorňujeme, že pandémia je aj výsledkom nerovnováhy a toho, ako využívame životné prostredie,“ hovorí Hrbáň.
Pri vojne je podľa neho zase dôležité poukázať na to, že ak by Európska únia a Slovensko neboli také závislé na plyne a rope, teda fosílnych palivách, Rusom by sa invázia financovala oveľa ťažšie.
Ovplyvnila ho Thunberg aj DiCaprio
Jakub tému klimatickej krízy začal vnímať ešte na základnej škole, ale asi až vo veku 14-15 rokov. „Zdá sa mi, že v mojom detstve nebola téma taká viditeľná, ako je dnes. Čo len poukazuje na to, ako dlho sme ju ignorovali,“ tvrdí.
Ku globálnemu otepľovaniu ho priviedli dokumenty, za ktorými stáli známe osobnosti – herci Leonardo DiCaprio a Robert Redford, ale aj bývalý americký viceprezident Al Gore.
So zmenou začal najskôr od seba. Aj pod vplyvom filmov ako Nepríjemná pravda alebo Je s nami koniec? začal hľadať spôsoby, ako nebyť súčasťou problému. Stal sa vegetariánom, v rámci svojich vtedajších možností sa snažil obmedziť prepravovanie sa autom.
V auguste 2018 vtedy 15-ročná Švédka Greta Thunberg začala klimatický štrajk, ktorý podnietil vznik globálneho hnutia Fridays For Future. To oslovilo aj Hrbáňa.
„Na Slovensku sme sa k Fridays For Future pridali začiatkom roku 2019. Z môjho pohľadu to bol zlomový moment. Zrazu to už nebola len téma environmentalistov, ale veľkej časti mladej generácie. Náš apel bol zároveň veľmi autentický. Veď ide naozaj o našu budúcnosť,“ opisuje Jakub svoje aktivistické začiatky.
Piatky pre budúcnosť
Na Slovensku síce klimatické štrajky nenabrali taký veľký rozmer ako napríklad v krajinách severnej a západnej Európy, na druhej strane, nemuseli ani čeliť prekážkam, ako v niektorých afrických alebo ázijských krajinách.
Foto: Katarína Pšenáková
„Keď som však videl, akú podporu rodičov, verejnosti i škôl mali naši kolegovia v západnej Európe, uvedomil som si, že nám ešte čosi chýba k tomu, aby snaha zapojiť sa do dôležitých tém bola našej spoločnosti prirodzená,“ zamýšľa sa aktivista.
Podľa Hrbáňa u nás stálo veľa námahy, aby zmobilizovali väčší počet mladých, napokon si však slovenská verzia Fridays For Future získala záujem médií aj verejnosti.
„Našou nevýhodou bolo to, že sme nemali veľa skúseností. Časom sme si uvedomili, že do témy treba zapojiť väčšiu časť spoločnosti. Hnutie sa nie úplne šťastne zameriavalo len na študentov, ostatná časť spoločnosti tak mala mylný pocit, že nás môže len podporovať, ale nie sa aktívne zapájať,“ pokračuje.
Najúspešnejšia online petíciu v histórii Slovenska
V roku 2020 prišla pandémia a masové štrajky na verejnosti boli zrazu tabu. Aj preto vzniklo združenie Klíma ťa potrebuje, ktoré v rovnakom roku zorgnaizovalo najúspešnejšiu online petíciu v histórii Slovenska – podpísalo ju takmer 130-tisíc ľudí.
U politikov však pochopenie nenašla, a tak si v združení uvedomili, že musia v budúcnosti postupovať inak a nebyť len iniciatívou šiestich nadšených jednotlivcov.
V súčasnosti sa združenie Klíma ťa potrebuje snaží získať kompetentných ľudí po celom Slovensku. „Chceme vybudovať komunitu nielen v Bratislave, ale aspoň vo všetkých krajských mestách. Spájať ľudí, ktorí sa o tému klimatickej krízy zaujímajú a budú nám pomáhať ovplyvňovať politiky a presadzovať skutočne systémové zmeny na všetkých úrovniach,“ vysvetľuje ďalšie plány Hrbáň.
Aj na malých gestách záleží
Okrem toho, že tému klimatickej zmeny z éteru momentálne vytláčajú iné vážne globálne krízy, enviromentálne hnutie bojuje aj s únavou aktivizmu jednotlivcov. Verejnosť vníma štatistiky, podľa ktorých svojím zeleným nastavením dokáže ovplyvniť len menšiu časť problému. A že pokiaľ sa k zmene naozaj rázne nepridajú veľké štáty a nadnárodné korporácie, najhorším scenárom sa aj tak nevyhneme .
„Individuálne aktivity vnímame ako začiatok cesty. Bezobalové nakupovanie, jazda do práce na bicykli, redukcia odpadu – tým človek nielen pomáha, ale je to aj spôsob, ako sa o tému začne viac zaujímať,“ dodáva mladý aktivista.
Čím viac ľudí sa k tomuto počiatočnému bodu a záujmu dostane, tým väčšia časť verejnosti môže vytvárať tlak na politikov a firmy, na ktorých pleciach leží naozaj zásadná časť riešenia problému zmeny klímy, myslí si Hrbáň.
Nové centrá voľného času
Okrem globálnych výziev sa Hrbáň zaujíma aj o tie lokálne. Ako zamestnanec bratislavského magistrátu v súčasnosti mení charakter tzv. voľnočasových centier v hlavnom meste.
„Desiatky rokov to bol systém záujmových krúžkov pre deti do 15 rokov – keramika, výtvarná, tanečná a tak ďalej. My sa teraz snažíme, aby centrá viac reflektovali potreby mladých ľudí v 21. storočí,“ rozpráva Hrbáň o projekte, ktorému sa venuje.
Ku krúžkom by mali napríklad pribudnúť coworkingy, kde by mladí mohli spoločne vytvárať prvé vlastné projekty – za priaznivú cenu a s podporou mesta.
Rovnako by centrá voľného času mali pomôcť mladým ľuďom uchopiť oblasti, ktoré školský systém úplne nerieši. „Nejaké základy okolo osobných financií, veci, ktoré využijú v zamestnaní či pri vlastnom podnikaní, ako napríklad kurzy grafického dizajnu a podobne,“ menuje Hrbáň.
On sám po strednej škole absolvoval 10-mesačný študijný program vo Švédsku. Spolu so študentmi z 28 krajín získavali prehľad z rôznych oblastí. Naučili sa, ako pracovať so svojím vzdelávaním a rozvojom.
„Prinieslo mi to vedomie, že nepotrebujem vysokú školu. Tradičná forma vzdelávania nie je jediná, ktorou sa môžeme vybrať v tomto rýchlo meniacom sa svete. Samozrejme, že to neplatí napríklad pre medicínu, ale pre niektoré iné oblasti je to zaujímavá možnosť a je dobré o tom vedieť,“ uzatvára.
