„Žijeme narcistickú dobu. Je tu obrovský tlak na výkon a úspech, na to, ako vyzeráme a ako pôsobíme. To produkuje ľudí, ktorým na tom ohromne záleží a snažia sa to všetko dosiahnuť. No často je za tým všetkým skryté krehké sebavedomie,“ hovorí psychologička Lenka Pavuková-Rušarová v najnovšej epizóde podcastu Nevyhorení.
Samozrejme, súčasťou života je aj sebaspochybňovanie, spytovanie si svedomia, hľadanie vlastnej hodnoty či porovnávanie sa s inými. Niektorí ľudia však o sebe pochybujú tak veľmi, že im to bráni prežívať kvalitný život, takmer nikdy si nedokážu pripustiť úspech a často ho zvyknú pripisovať výhradné šťastným okolnostiam.
Aj tieto pocity môžu byť súčasťou takzvaného impostor syndrómu, o ktorom sa v spoločnosti hovorí čoraz viac. Oveľa menej sa však, aspoň podľa mňa, diskutuje o tom, ako na jeho rozvoj vplýva výchova či prostredie, v ktorom pôsobíme. A presne to bolo témou najnovšej epizódy podcastu Nevyhorení.
S psychologičkou Lenkou Pavukovou-Rušarovou sme sa pozreli na to, ako impostor syndróm vzniká, ako sa prejavuje, prečo jeho rozvoj podporuje napríklad prílišné chválenie detí, či prečo je dnes takou veľkou témou a čo s tým môžeme robiť.
Prinášame niekoľko zaujímavých myšlienok z nášho rozhovoru:
Čo je impostor syndróm?
Impostor syndróm je súbor myšlienok, správania či prežívania, keď človek vníma sám seba nižšie alebo horšie, ako ho hodnotia iní ľudia v jeho okolí. Vyznačuje sa neustálym spochybňovaním seba samého a podceňovaním vlastných schopností.
„Človek často myslí na to, že sem nepatrí, že to nedokáže. A aj keď sa mu niečo podarilo, tak je to len otázka náhody a tento úspech sprevádza úzkosť alebo hanba,“ vysvetľuje psychologička.
Toto prežívanie sa často prejavuje aj v správaní takéhoto človeka. „Je neistý, a tak si to hyperkompenzuje, teda veľmi tvrdo pracuje a nadmerne sa na všetko pripravuje. Alebo, naopak, prokrastinuje – pocity, ktoré prežíva sú totiž také nepríjemné, že sa vyhýba situáciám, kde je vystavený nejakému výkonu,“ dodáva Pavuková-Rušarová.
Nesieme si to v sebe
Svoju úlohu tu zohrávajú aj vysoko nastavené očakávania. „Existuje typ ľudí, ktorí ich majú vysoko, sú to často veľmi ambiciózni ľudia. A aj keď sa im ich podarí naplniť, tak prakticky ihneď vzniká zárodok nového očakávania. Hovoria si, že dnešný úspech je včerajší štandard, že nesmú zaspať na ružiach… Pocit úspechu a spokojnosti sa tak nedostaví, pretože nemajú hranicu, pri ktorej by si povedali dosť. Prípadne sa ich hranica neustále posúva,“ hovorí odborníčka a dodáva, že to súvisí aj s výchovou.
„Keď žijem v prostredí, ktoré jednoznačne tlačí na výkon, úspech či na bezchybnosť, takéto presvedčenie si dieťa osvojí, aj veľmi nevedomky, a nesie si to so sebou do dospelosti,“ vraví Pavuková-Rušarová.
Problémom pritom nemusí byť len prílišná kritika, ktorá často spôsobuje, že dieťa sa naučí predvídať a hľadať chyby predovšetkým u seba, ale aj chvála. Tá môže spôsobiť nerealistický sebaobraz aj krehké sebavedomie, pretože takéto deti sú veľmi často závislé od chvály.
„Veľakrát som sa stretla u klientov s tým, že boli vychovávaní s tým najlepším úmyslom v tom, aký obrovský potenciál majú a akí sú nadaní. A žijú s týmto nárokom na seba ‚dosiahnuť niečo veľké‘. No potom príde taký obyčajný normálny život a hoci sú vo svojich životoch úspešní a pokračujú v nich takým prirodzeným tempom, sú sklamaní sami zo seba a majú pocit, že zlyhávajú,“ dodáva odborníčka.
Vplyv prostredia
Ďalšia vec, ktorá prispieva k tomu, že sa u niekoho vyvinie impostorské prežívanie, je spoločnosť, v ktorej sa pohybuje. „Ak pôsobím niekde, kde som dlhodobo spochybňovaná, ovplyvňuje to aj moje vnímanie samej seba,“ opisuje.
Magazín Harvard Business Review tejto téme venoval článok s názvom Stop telling women they have imposter syndrome (v preklade: Prestaňte hovoriť ženám, že majú impostor syndróm). Hovoria v ňom o tom, akú úlohu zohrávajú mnohé pracovné prostredia v „podpore“ impostor syndrómu u žien.
Psychologička Lenka Pavuková-Rušarová. Foto: Sona Maletz, Soda
Na začiatku kariéry je totiž úplne bežné mať o sebe pochybnosti, podľa Pavukovej-Rušarovej sa s istým typom impostor prežívania stretne až 80 % ľudí. No to, ako pochybnosti ustupujú či neustupujú, je značne ovplyvnené pracovným kontextom.
„Ako postupujú v kariérnom rebríčku bieli muži, pocity pochybností zvyčajne ustupujú, pretože si potvrdzujú svoje schopnosti. Dokážu si nájsť vzory napríklad na manažérskych pozíciách a len zriedka, ak vôbec, ostatní spochybňujú ich kompetencie, prínos alebo štýl vedenia. Ženy zažívajú opak,“ píše Harvard Business Review.
Odborníci tvrdia, že odpoveď na prekonanie imposter syndrómu nemusí byť v „náprave“ jednotlivcov, ale vo vytvorení prostredia, ktoré podporuje rôzne štýly vedenia a v ktorom sa rôzne rasové, etnické a rodové identity považujú za rovnako profesionálne. Aj o tom hovoríme s psychologičkou Pavukovou-Rušarovou v podcaste.
Čo s tým?
Na záver rozhovoru ponúka psychologička aj niekoľko užitočných myšlienok pre tých, ktorí o sebe pochybujú a majú pocit podvodníkov.
Jedným z prístupov je sebapoznávanie, ktorému sme sa podrobne venovali napríklad tu. „Keď nahliadnem na svoje vzorce myslenia a fungovania, tak mám šancu ich ovplyvniť,“ hovorí Lenka Pavuková-Rušarová.
Potom sú tu podľa nej rôzne situačné veci, ktoré môžeme robiť. „Napríklad, keď sa blíži nejaký výkon a vieme, že nám to spôsobuje úzkosť a strach, tak to prijmime namiesto toho, že si za to začneme nadávať. To totiž ľudia zvyknú robiť,“ vysvetľuje psychologička.
Dodáva, že impostor pocity môžeme použiť aj ako motor k tomu, aby sme sa lepšie pripravili, aby sme si premysleli, čo nás čaká a prečo je to pre nás dôležité. Pomôcť môže aj podpora od niekoho blízkeho.
V neposlednom rade je dôležité dopriať si po výkone reflexiu. „Dovoliť si čas na strávenie úspechu, nielen nad tým mávnuť rukou a zmiesť zo stola s tým, že to bude lepšie,“ dodáva odborníčka.
Vašu spätnú väzbu na podcast, odkazy alebo tipy na témy či hostí môžete posielať na [email protected].
O podcaste Nevyhorení
Duševné zdravie, well-being, osobný rozvoj či zdravé pracovné prostredie. To sú oblasti, ktorým sa venuje prvá podcastová séria magazínu Forbes a úspešného projektu Nevyhorení. Pri každej časti nájdete aj dodatočné zdroje k téme či tipy na zaujímavé čítanie, pozeranie a počúvanie od autorky aj odborníkov, ktoré budeme posielať tiež formou nášho newslettera Nevyhorení.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber tu.
Podcast Nevyhorení vám prinášame každý druhý utorok na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
Ďakujeme partnerovi podcastu TITANS freelancers.
