Reč. Prirodzená a zároveň taká komplikovaná. Predstavte si, že stojíte pred stovkou ľudí, ktorým máte odprezentovať svoju myšlienku. Chytá vás tréma či pocity úzkosti? Prezidentka rečníckeho klubu Slovenskí Toastmasters Mária Koczová v rozhovore pre Forbes vysvetľuje, ako sa stať dobrým rečníkom, čo musí byť na prvom mieste, ale aj to, že extroverti nie sú automaticky majstrami prednesu.
Čo je vlastne schopnosť argumentovať?
Význam slova argumentácia je dôvodiť, respektíve uvádzať fakty. V klube Toastmasters používame skôr výrazy ako rečniť alebo prezentovať. Hovoríme o umení rečnenia pred publikom.
Aký je teda rozdiel medzi rečnením a argumentovaním?
Je to aj o zaužívaní daného výrazu. Argumentácia sa skôr využíva v debatných krúžkoch. U nás sa sústredíme na to, aby každý človek vedel čo najlepšie rečniť a prezentovať zo svojho hľadiska. Tým, že každý je iný, tak má aj iné potreby.
Rečniť sa môže naučiť každý
Máme schopnosť rečniť všetci vrodenú?
Skôr by som povedala, že sa to každý môže naučiť. Drvivá väčšina ľudí, ktorá k nám príde, sa potrebuje naučiť rečniť – či už kvôli svojmu osobnému alebo profesionálnemu rozvoju. A zároveň každý bojuje s trémou.
Často prídu ľudia, ktorí nemajú žiadnu skúsenosť s rečnením. Ale už keď začnú, tak vidia, ako sa postupom času zlepšujú. Na základe tohto vidíme, že sa túto zručnosť dokáže naučiť každý. Koľko do toho dá, toľko sa mu vráti naspäť.
Spomenuli ste, že za vami prichádzajú ľudia, ktorí sa potrebujú v rečnení zdokonaliť kvôli práci, ale aj kvôli osobnostnému rastu. Mali by sme si preto túto zručnosť osvojiť naozaj všetci?
Osobne som veľkým fanúšikom rečnenia a prezentovania. Určite by som to navrhovala aj ako vyučovací predmet na stredných školách. Vedieť prezentovať, prípadne čo i len predstaviť samého seba, je veľký problém pre množstvo ľudí. Avšak vďaka tomu, čo sa učíme, to ide čoraz lepšie a pre veľa ľudí sa to následne stane ich vášňou.
Okrem toho je možné prezentačné umenie využiť aj pri argumentácii. Vďaka tomu získate výhodu a podarí sa vám potiahnuť daný rozhovor do roviny, do ktorej chcete.
Majú školy o toto záujem?
Školám sa venujeme aj v klube v osobitnom Youth Leadrship Programe. V rámci neho sa učia rečniť stredoškoláci, ale je to, samozrejme, iná práca, ako keď sa učíme s dospelým. Inak sa správa mladší a inak starší človek. Spolupracovali sme však aj s vysokými školami. A začíname spolupracovať aj s Nexteriou.
Chcieť a vytrvať
Sú v tomto smere škálovateľnejší skôr mladší ľudia?
Je to veľmi individuálne. Ak niekoho na prvom stretnutí zvalcuje tréma a na druhé sa už nevráti, pretože si povie, že to bol pre neho príliš veľký stres, tak s tým veľa neurobíme. Ale ak má niekto trému, no zatne sa a chce bojovať aj napriek tomu, že sa veľmi bojí, tak v tomto prípade na veku naozaj nezáleží. Dôležité je chcieť a vytrvať.
Ako dlho trvá stať sa dobrým rečníkom?
Toto je veľmi zložitá otázka, pretože každý si pod dobrým rečníkom predstavuje niečo iné. Niekomu stačí super zvládnuť prezentáciu v práci či v škole a niekto sa chce postaviť pred tisíc ľudí a prezentovať svoju 20-minútovú reč.
Ak hovoríme o všeobecnej rovine, s ktorou sa stretávame aj u nás v klube, tak veľké posuny nastávajú už po prvých mesiacoch. U nás si môže každý člen klubu odprezentovať prejav, na ktorý dostane spätnú väzbu. Tú následne aplikuje, zameriava sa na svoje slabé stránky, trénuje to, čo musí zlepšiť a postupne rastie.
Po niekoľkých mesiacoch je viditeľný naozaj silný výsledok. Samozrejme, závisí to aj od toho, ako často prezentuje.
Mária Koczová, prezidentka Slovenských Toastmasters. Foto: Archív Márie Koczovej
Ako si teda také stretnutia v kluboch môžeme predstaviť?
Prvý blok sa venuje pripraveným prejavom, ktoré si členovia klubu vopred trénujú a sú na rôzne témy. V druhej časti dostávajú slovo hodnotitelia, ktorí sa sami učia, ako dávať ľuďom spätnú väzbu, čo vieme rovnako aplikovať aj v súkromí alebo v práci. Rečníci z tohto hodnotenia vedia, na čo sa majú zamerať.
Tretia časť sú improvizácie, do ktorých sa môžu zapojiť aj diváci, nielen členovia klubu. Tému svojej reči sa však dozvedia až na pódiu a minútu až dve musia rozprávať. Je to výborné cvičenie, pretože je často vtipné. Je zaujímavé vidieť, ako ľudia reagujú, ale rovnako, aj keď sa niečo nepodarí, tak sa vieme podporiť, pretože trénujeme.
Ak človek často robí improvizácie, tak nemá problém so takzvaným small-talkom s cudzími ľuďmi. Ľudia sa takto vedia rýchlejšie vynájsť a vedia, čo odpovedať na otázky, ktoré by ich inak zaskočili.
Štvrtá časť sa venuje kvantitatívnym úlohám pre členov klubu. Zo začiatku som bola zhrozená, čo všetko sa dá pokaziť počas reči. V tejto časti má napríklad „hlavné slovo“ aj jazykový korektor, ktorý opravuje nesprávne výrazy. Napríklad slangové výrazy, anglicizmy, často sa opakujúce slová.
Myslieť na svoje chyby a poučiť sa z nich
Je jednoduché sa to odnaučiť? Množstvo ľudí s tým má problém…
S anglicizmami mám napríklad problém aj ja a vždy mi po mojej reči korektor vypichne, ktoré som použila. Považujem to za výborné, pretože sa na to viac sústredím a dávam si na to pozor.
Avšak v tomto prípade veľa závisí od publika. Ak máme publikum, od ktorého očakávame, že tomu budú rozumieť, tak to môže byť v poriadku. Ak však máme publikum, kde je veľká pravdepodobnosť, že neporozumejú, tak to nie je dobré a musíme si dávať pozor na to, ako volíme slová.
Ako sa to odnaučiť v bežnom živote?
Počas tréningov používame pri prezentovaní takzvaný kliker. To znamená, ak niekto použije niečo, čo v reči nemá byť, tak to odklikneme. Z tohto následne urobíme zápis, kde každý vidí, na čom musí popracovať.
Pre niekoho to môže byť spočiatku frustrujúce, ale po čase si aj na základe tohto zvuku uvedomí, kde robí chyby. Ja som mala tendenciu na začiatku vety používať predĺžené A, aby som si utriedila, čo chcem povedať. Namiesto toho teraz dám radšej dlhšiu pauzu, aby aj publikum mohlo vstrebať, čo som povedala.
V prvom rade je dôležité uvedomenie si a následne nahradenie alebo eliminovanie tohto zvyku.
Rečníctvo však nie je len o hlase a o tom, čo človek hovorí, ale aj o jeho neverbálnom prejave. Ako sa dá trénovať sebavedomie? Je to istý druh hereckých zručností?
Asi by som to nenazvala hereckými zručnosťami. Snažíme sa dávať dôkladnú spätnú väzbu, a teda zameranú aj na neverbálne zručnosti. Upozorňujeme aj na to, aby stál rečník na pódiu vždy vystretý.
Učíme sa napríklad aj javiskové kotvy, to znamená, ako sa má človek na pódiu pohybovať, aké má využívať gestá a ako pracovať s očným kontaktom. Ten je napríklad úplne iný, ak máte živé publikum a ak pozeráte do webkamery. Toto celé je krásne umenie s veľa „prísadami“.
Podpora namiesto kritiky
Ako natrénovať sebavedomie? Nestačí rečníkovi len povedať neboj sa…
Sebavedomie v prvom rade vychádza z každého človeka. Vždy, keď k nám príde nový člen klubu, tak automaticky dostáva mentora, ktorý je spočiatku jeho hlavná podpora.
Podporujeme sa, aj keď má niekto strach alebo trému. Dôležité je, že sme pozitívne prostredie. Ak napríklad niekto príde na pódium a nepovie ani slovo, tak aj tak získal hodnotu len tým, že sa postavil, prišiel a urobil nejaký krok.
Stretnutie klubu Slovenskí Toastmasters. Foto: Archív Toastmasters
Čo sa týka spätnej väzby, tak je dôležité, aby sa dávala tak, že sa vyzdvihujú aj pozitíva. Rečník urobí vždy niečo, čo je hodné pochvaly a na tom sa dá postupne budovať sebavedomie.
Rečníkov občas aj nahrávame a môžu vidieť svoj pokrok. Keď sa totiž človek pozrie po niekoľkých vystúpeniach na to prvé, tak ten posun je to, čo mu pomôže v budovaní sebavedomia.
Aj naši dlhoroční členovia, ktorí dnes robia mentorov, si pamätajú, aké to bolo po prvýkrát na pódiu, tak môžu tieto zážitky zdieľať a povzbudiť nových členov.
Kto sú zväčša vaši členovia?
Prvé slovo, ktoré mi napadne, sú priatelia. Pretože postupne sa nimi všetci staneme. Chodia k nám ľudia, ktorí sú zameraní na sebarozvoj a snažia sa urobiť niečo pre to, aby boli lepší, ako aktuálne sú.
Je to zaujímavé aj kvôli networkingu, ale aj inšpirácii. Chodia k nám ľudia z oblasti HR, z IT, veľa podnikateľov, ale aj mamičky na rodičovskej. Sú to ľudia, ktorí sa snažia naučiť, ako správne prezentovať, predať svoju myšlienku.
Líši sa nejako tréning manažérov od tréningu žien na rodičovskej dovolenke?
Berie sa skôr ohľad na to, kam sa chce človek dostať, nie odkiaľ prišiel. Náš vzdelávací systém ponúka 11 vzdelávacích ciest. Každý si môže vybrať tú, po ktorej chce ísť.
Napríklad ak chcete ísť po ceste prezentačného majstrovstva, tak trénujete prezentačné zručnosti. Prípadne máme cestu efektívneho koučovania, kde sa okrem prezentovania učíte aj to, ako koučovať. Veľmi obľúbený je aj rozvoj líderstva, ktorý je vhodný pre manažérov.
Následne, ako sa zlepšujete, postupujete do vyšších levelov, zvyšuje sa aj dĺžka vašej reči. Ku koncu sa môže rovnať už napríklad reči, akú poznáme z Ted Talks.
Offline verzus online
Ako sa umenie rečníctva prispôsobilo online svetu?
Rozdiel v online a offline svete je veľmi výrazný. Osobne sme trénovali pohyby po pódiu, očný kontakt. Odrazu pozeráte na obrazovky počítačov a zistili sme, že ak chceme udržiavať očný kontakt, tak sa musíme pozerať priamo do kamery.
Samozrejme, to obmedzilo aj gestá. Niektorí členovia klubu sa začali sústrediť na to, aby dokázali aplikovať svoje zručnosti cez webkameru, keďže pracujú na diaľku.
Na dobrého rečníka zrejme nestačí byť len extrovertom, ako sa teda líši tréning extrovertov od introvertov?
Osobné rozdiely v tomto nie sú. Poznám introvertov, ktorí sú takí úžasní rečníci, že sú obrovskou inšpiráciou pre mnohých. Môže sa stať, že ak príde introvert, ktorý je v kolektíve nový, tak sa mu ťažšie nadväzujú v klube kontakty, kdežto extrovert sa slova chytí skôr. Na pódiu alebo pri mentorovaní sa tieto rozdiely až tak nevnímajú. Skôr sa pracuje s tým, aký človek je, či je viac odhodlaný a ako je naladený.
V čom sú jednotlivé výhody osobnostných typov pri ovládnutí rečníckeho umenia?
Tieto osobnostné typy sa u nás stierajú. Záleží od toho, aký je človek. Niekto dokáže napríklad pútavo rozprávať príbehy. Toto je úžasný nástroj, pretože vie pohltiť publikum. Napríklad aj keď použijeme príbeh pri obchodnej prezentácii, tak nás klient skôr počúva, ako keď mu dáme len holé čísla a fakty.
Tréma naša každodenná
Sú to teda osobnostné predpoklady, čo z nás urobí dobrého rečníka?
Najdôležitejšie je, že treba chcieť. Treba si uvedomiť, že ak máme trému, tak s ňou musíme pracovať. Ak sa niekto bojí, často to sprevádzajú aj nepríjemné fyzické stavy. Tým, že sa tomu častejšie vystavoval, zlepšoval sa a posúval sa, tak to dokázal prekonať.
Rovnako im aj my pomáhame rôznymi technikami na zvládanie trémy. Niekto sa jej môže úplne zbaviť, alebo ju aspoň zmierniť.
Techník na zvládnutie trémy je asi viacero, ale ako sa darí trému prekonať vám?
Ja mám najradšej techniku „Tu a teraz“. To znamená, že sedím v hľadisku, viem, že ma o chvíľu zavolajú na pódium a snažím sa uvedomiť si každý svoj pocit, pohyb.
Napríklad ako sa pohnem o operadlo stoličky, aby som sa zdvihla, ako urobím prvý krok, ako sa mi hýbe chodidlo, vystupujem po schodoch na pódium. Zrazu už na ňom stojím, nemala som čas panikáriť a môžem sa pustiť do prezentácie.
A ďalšia vec, ktorá výborne funguje, je príprava. Ak človek vie, že má dobrú prípravu, tak strach zo zlyhania môže byť oveľa menší.
