Keď zakladatelia fintech firmy Finax Juraj Hrbatý a Radoslav Kasík pred štyrmi rokmi rozbiehali službu pre investorov hľadajúcich lacnejší a jednoduchší spôsob zhodnocovania peňazí, nakreslili si ambiciózny plán. Dostať pod správu stovky miliónov eur od desiatok tisíc klientov. Dnes hovoria, že všetko ide tak, ako si predsavzali. Ambícií má startup, v ktorom získal medzičasom väčšinu najbohatší Slovák Ivan Chrenko, stále veľa.
„Máme náročných akcionárov,“ hovoria so smiechom Hrbatý a Kasík. Myslia tým nielen Ivana Chrenka, majiteľa developerskej skupiny HB Reavis a investora v ďalších technologických firmách, ale i seba.
Do dvoch rokov chcú mať pod správou miliardu eur a odkrojiť si ešte väčší kus z koláča tradične určeného veľkým finančným hráčom.
Rozprávame sa v čase, keď sa začalo hovoriť o novom variante koronavírusu omikron, centrálni bankári v Amerike naznačujú, že inflácia už nie je „dočasná“ a na to všetko zareagovali akcie celkom výrazným poklesom. Ako sa takáto situácia prejavuje u vás vo firme?
RADO KASÍK: Natočíme Mudrovačku, jeden podcast, a hotovo. (smiech) Takýto pokles má na náš biznis skôr pozitívny dopad. Ukázalo sa to aj pri poklese v roku 2020.
Lockdown využili Slováci na investovanie
V čom pozitívny?
RK: Naša „cieľovka“ je stredná vrstva. To sú zarábajúci, zaneprázdnení ľudia, majú rodinu, záľuby. Keď zrazu zostali doma, mali priestor na veci, ktoré možno dlhodobo odkladali. Títo ľudia neprišli o zamestnanie, ich úspory skôr v pandémii narástli. A ak mali zrazu čas venovať sa aj financiám a niečo si naštudovať, bolo to pre nás dobré, lebo my sme online.
Marec 2020, keď sa začal lockdown a trhy padli, bol pre nás vtedy rekordný mesiac z pohľadu nových zmlúv aj vkladov. A pokračovalo to. Ale uvidíme. Ak by pandémia trvala pridlho, jej ekonomický dopad by sa prejavil citeľnejšie. Potom by možno hrozili výbery.
Ale ak by prišli nejaké zosuny na trhoch, tak vďaka vzdelávaniu, ktoré robíme, ľudia už vedia, že treba dokupovať a mnohí to tak aj vlani urobili.
JURAJ HRBATÝ: Každý má nejakú vec, v ktorej prokrastinuje, a starostlivosť o peniaze je jedna z nich. Mnohí ľudia ju dlhodobo odkladali. To, že sme online, hrá v náš prospech, lebo ľudia si k tomu môžu sadnúť, pozrieť si diskusie, fóra. Vďaka tomu sme zo situácie – ako jedna z mála firiem – dokázali ťažiť.
„Ja napríklad neriešim, kde je trh. A ani nechceme, aby to nejako riešili klienti. Naša úloha správcu pri dlhodobom investovaní je, aby to klient vôbec nevnímal,“ hovorí Juraj Hrbatý (vľavo). Foto: archív Finaxu
Do biznisu dávajú vlastné tváre
Máte teda pocit, že ľudia pri investovaní – niekedy aj veľa peňazí – už nepotrebujú vidieť oproti sebe človeka, poradiť sa?
JH: Na začiatku, kým sme neboli známi, bol osobný kontakt dôležitý aj u nás. Dnes si už ľudia môžu pozrieť recenzie na internete, na googli ich máme vyše dvestoosemdesiat a priemer 5,0 z piatich bodov.
To je na finančnú inštitúciu neuveriteľné. Spolu s mnohými ďalšími referenciami na webe to ľuďom dáva dôveru a ochotu uzavrieť zmluvu aj online.
Neplatí to však pre klientov nášho Elite programu nad 100-tisíc eur, tí potrebujú fyzické stretnutie, „ošahať“ si to, porozprávať sa s nami.
RK: Väčšia dôvera v online určite je, hlavne u mladšej generácie. Ale u nás sa to ťažšie posudzuje, lebo my do toho dávame aj tváre – cez videá, blogy, webináre.
To tiež nie je bežné, že by šéfovia finančných firiem takto komunikovali. Je to aj generačná záležitosť?
JH: Určite, mladí sú online prostrediu viac naklonení.
O výkyvoch trhu
Ako reagujú pri výkyvoch na trhu vaši klienti? Volajú, zisťujú, čo sa môže stať?
JH: To je čaro nášho biznisu. Ja napríklad neriešim, kde je trh. A ani nechceme, aby to nejako riešili klienti. Naša úloha správcu pri dlhodobom investovaní je, aby to klient vôbec nevnímal. Veľmi kvitujem, že Rado hneď na začiatku povedal: „Vôbec neriešme s klientmi trh.“
Máme jeden videoformát, Mudrovačku, kde veľmi ľahkou formou preberáme ekonomické udalosti, ale nikdy tam neriešime, že index S&P 500 klesol alebo stúpol o pár percent. Klienti postupujú, ako by aj mali: neriešiť výkyvy, pokračovať v investovaní s vedomím, že my sa tomu venujeme. That’s it.
Spomenuli ste, ako vysoko vás ľudia hodnotia. Vďaka čomu sa vám podarilo vybudovať až „kmeňovú kultúru“ klientov, že sú ľudia ochotní vás trebárs ďalej odporúčať, vysoko hodnotiť? Pri finančných inštitúciách to nie je bežná vec.
RK: Priniesli sme niečo, čo sami využívame, myslíme to úprimne. Chceme ľuďom pomôcť, vzdelávať ich. Otvorene komunikujeme a vedieme k tomu aj zamestnancov. Nemáme sa za čo hanbiť a nič neskrývame, tak ideme s kožou na trh.
Bola to odvážna stávka, urobiť takúto firmu, lebo vo finančných inštitúciách, z ktorých sme prišli, sme boli skôr učení, že sa neoplatí „byť za dobrého“. Ale oplatilo sa.
Blogujúci CEO
Komunikácia a vzdelávanie – o tom hovoria aj iné inštitúcie. Je to teda hlavný rozdiel?
RK: Plus jednoduchosť, sme veľmi pochopiteľní.
JH: Vnímali sme, že v spoločnosti bol dopyt po uveriteľných finančných službách. Nedávno som písal blog o tom, kedy kúpiť či predať auto. Klienti nám napísali, ako oceňujú, že sme s nimi, že aj ja ako CEO si nájdem čas a napíšem o úplne bežných veciach, ktoré ľudia riešia.
To sa v iných finančných inštitúciách nedeje. Hoci ak by sme biznis robili inak, v určitých fázach biznisu sme mohli zarobiť oveľa viac. Ale neohli sme ho tak.
Povedzte príklad.
JH: Napríklad nás finanční agenti tlačili, aby sme im dovolili predávať nás s vyššími poplatkami. Ale vo finančnom biznise je to tak, že čím väčšie poplatky, tým menej zarobí klient a v 30-ročnom meradle to urobí obrovský rozdiel na konečnom majetku. Tam som ísť nechcel.
Nie je nakoniec pre klienta najpodstatnejšie, aby u vás zarábal lepšie než pri porovnateľnom riziku inde?
RK: To s tým súvisí. Sme lacnejší než banková konkurencia a aj vďaka tomu u nás ľudia lepšie zarábajú. Konkurencia sa vďaka nám tiež posúva, pohli sme trh, aj banky vo fondoch začínajú znižovať poplatky. A áno, praje nám aj doba.
Nie sme naivní – keby sme začali v čase, v ktorom by trhy tri roky klesali, asi by sme neboli takí úspešní. Poklesy sme zažili aj teraz, ale krátkodobé. A videli sme, že klienti reagujú na naše odporúčania, aby ich využili na doinvestovanie. Ale ak by trvali poklesy niekoľko rokov, to už je test nervov.
Nároční akcionári
Pozrime sa konkrétne, ako sa vám darí. Pred rokom ste hovorili, že chcete narásť o 250 percent a dosiahnuť 200 miliónov majetku pod správou a 30-tisíc aktívnych klientov. Ako to vyzerá začiatkom decembra, keď sa rozprávame?
JH: Teraz máme 258 miliónov, z toho 200 miliónov na slovenskom trhu. Zo zahraničia máme najviac v Poľsku, 50 miliónov. Klientov máme 29,6 tisíca a je to otázka týždňa, kým splníme cieľ. Takže to si môžete „odfajknúť“.
RK: Máme náročných akcionárov, ale sme spokojní. (úsmev)
JH: S Radom sme si v januári 2018 nakreslili nejaké čísla, že takto nejako by to mohlo byť. A sme na tom plus-mínus tak. Boli to mierne ružové okuliare, ale vychádza to. Naprojektovali sme si tiež, že po štyroch rokoch sa chceme dostať na break-even (vyrovnané hospodárenie) a vyzerá to tak, že december bude prvý mesiac, v ktorom budeme mať pozitívny cash-flow.
Keď sa vás ľudia pýtajú, či investovať jednorazovo hneď, alebo postupne a pravidelne, čo odpovedáte?
RK: Štatisticky to vychádza lepšie v prospech jednorazového vkladu. Ale ak si investor myslí, že ide pokles, nech si pokojne investíciu rozloží. Človek by sa mal s investíciou hlavne cítiť komfortne, nech teda začne trebárs s menšou sumou, opatrne.
JH: Presne. Ak to má byť rozdiel medzi zainvestovaním a nezainvestovaním, radšej nech investíciu rozloží. Mentálne nastavenie je tu extrémne dôležité.
RK: Veľa ľudí si však neuvedomuje, že je tu aj riziko smerom nahor, že pri rozkladaní môžu byť neskoršie vklady pri výrazne vyššej cene a prídu tak o veľké zhodnotenie.
JH: Ľudia radšej oželejú potenciálny zisk, ako keby mali riskovať stratu toho, čo už dosiahli.
Celý rozhovor od Tatiany Vavrovej a Juraja Porubského nájdete v januárovom vydaní magazínu Forbes.
