Už Eleanor Roosevelt kedysi povedala: „Budúcnosť patrí tým, ktorí veria v krásu svojich snov.“ Samuel Trizuljak študuje na prestížnej britskej Oxfordskej univerzite a je kandidátom na titul Master of Studies v odbore moderné európske dejiny. Nasleduje svoje sny a aj napriek rokom, ktoré strávil v cudzine, nezabudol na rodné Slovensko.
Porozprával nám o svojej motivácii, rivalite dvoch slávnych britských univerzít ale aj o plánoch po absolvovaní štúdia. V živote sa riadi mottom, ktorým je v skutočnosti rada jeho starej mamy: „Študuj, lebo hlúpych tu máme už dosť.“
Ide to aj na Slovensku. Fyzik presviedča študentov, aby sa vrátili domov
Samuel Trizuljak ako prvý otvára novú sériu článkov Forbes.sk o mladých Slovákoch študujúcich na zahraničných univerzitách.
Samo Trizuljak (na oboch foto stojí) na seminári o Slovenskom štáte. Foto: archív Samuela Trizuljaka
Aktuálne ste študentom britskej University of Oxford. Čo všetko ste museli absolvovať, kým ste sa sem dostali?
Prihláška na magisterské štúdium histórie na škole, akou je Oxford je tak trochu skladačka. Počas štúdia sa kladie veľký dôraz na samostatný výskum – preto je dôležité mať vytypovanú svoju vlastnú akademickú tému, ktorej sa chcete venovať. Ja som sa k tej mojej – pramene ideológie Hlinkovej slovenskej ľudovej strany v medzivojnovom období – dostal minulý rok pri štúdiu na Kolégiu Antona Neuwirtha, kde sme preberali moderné slovenské dejiny. Okrem toho škola potrebuje vidieť, že máte vybudovaných pár akademických návykov, ktoré vám pomôžu v priebehu roku napísať kvalitnú a snáď aj originálnu diplomovú prácu.
Pätica študentov pritiahla do Londýna slovenské firmy ESET a Innovatrics
Bakalárske štúdium na Cambridgei, kde sme týždenne čítali niekoľko sto strán textov a pravidelne písali argumentačné eseje, mi pomohlo osvojiť si tieto návyky, ako napríklad schopnosť rýchlo prebehnúť veľké množstvo literatúry, kriticky zhodnotiť, čo z nej je relevantné a stručne to zhrnúť v eseji. Školu tiež zaujíma, ako plánujete svoje štúdium využiť. Okrem prípravy na doktorát, nad ktorým uvažujem, by som rád svoje vedomosti o histórii zužitkoval aj naďalej pri organizovaní intelektuálne ladených podujatí na Slovensku ako SALAŠ (letná škola Kolégia Antona Neuwirtha pre Slovákov študujúcich v zahraničí) a Bratislavské Hanusove dni, či prispievaním do novín. Aj o tom som písal v prihláške, tak možno aj to zavážilo.
Iniciatíva Pamätaj. Foto: archív Samuela Trizuljaka
Najskôr University of Cambridge a teraz University of Oxford. Aké rozdiely vidíte v štúdiách na týchto dvoch univerzitách?
Ako cambridgeský lokálpatriot by som vzhľadom na tradičnú rivalitu medzi univerzitami mal poukázať na dôležité rozdiely. Ale popravde, čo sa týka formy štúdia, v ňom sú obe univerzity veľmi podobné. Každý študent je súčasťou jedného z 36 oxfordských, respektíve 31 cambridgeských kolégií, ktoré vám poskytujú akademickú a administratívnu podporu a trochu spoločenského zázemia.
Kam poslať juniora na štúdiá? Školy, kde sa študuje obchod na najvyššej úrovni
Kľúčový faktor, ktorý z týchto univerzít spravil tie špičkové inštitúcie, ktorými dnes sú, je podľa mňa dôraz na interakciu medzi profesorom a študentom. Chodí sa samozrejme na prednášky, ale väčšina vedomostí sa získava na seminároch, kde sú okrem profesora prítomní maximálne traja študenti. Často sa stane, že je tam len jeden. Na každé stretnutie študent vypracuje zadanie, závisí od odboru, ale ide buď o esej, alebo príklady, o ktorých sa na stretnutí hodinu hĺbkovo diskutuje.
Kľúčové rozdiely sú asi naozaj len v tradíciách. Na Oxforde sa týmto seminárom vraví tutoriály a na Cambridgei supervízie. Na Cambridgei beží rozvrh od štvrtka do stredy a na Oxforde sa pre bakalárov skúšky konajú len na konci tretieho ročníka a k ich zloženiu sa musíte dostaviť v univerzitných talároch.
Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí by chceli študovať v zahraničí?
Po prvé, dobre si zvážte všetky pre a proti. V posledných rokoch školné vo Veľkej Británii stúplo na 9000 libier ročne. Stojí za to premyslieť si, či nie je možné dostať veľmi dobré vzdelanie vo vašom vytúženom odbore aj za lacnejší peniaz, respektíve zadarmo, na niektorých kvalitných fakultách v Bratislave, vo Viedni, či v Prahe. Keď sa rozhodnete do toho ísť, nechajte si na začiatok poradiť, ako na to napríklad na Unimak.sk alebo Talenthub.sk, čo sú portály spravované Slovákmi so skúsenosťou zahraničného vzdelania. V Unimaku vám dokonca dajú feedback na motivačné eseje, ktoré univerzity vyžadujú. Ak mierite na najprestížnejšie univerzity už na bakalára, stojí za zváženie prestúpiť na kvalitnú strednú školu, ktorá vás v tomto úsilí podporí ako napr. LEAF Academy alebo medzinárodný maturitný program na Gymnáziu Jura Hronca. Ani kvalitná stredná škola, ani menej prestížny bakalársky titul však nie je nevyhnutnou podmienkou. Oxford aj Cambridge sú plné mladých usilovných Slovákov z bežných slovenských gymnázií, či vysokých škôl, ktorí si skrátka trúfli skúsiť podať prihlášku a na vlastné milé prekvapenie im to vyšlo.
Prečo ste si nevybrali niektorú zo slovenských škôl?
Na univerzitné štúdium vo Veľkej Británii by som asi ani nepomyslel, nebyť štipendia od Nadácie otvorenej spoločnosti, vďaka ktorému som sa ocitol ako šestnásťročný na jednej anglickej internátnej strednej škole. Tam som najprv prišiel ako štipendista len na rok, nakoniec som tam aj zmaturoval. Všetci spolužiaci si podávali prihlášky na britské univerzity a povedal som si, že by bola škoda nevyskúšať to. Mal som fajn známky a učitelia ma povzbudili, aby som si podal prihlášku aj na Cambridge. Až keď som sa tam ocitol, uvedomil som si, že mi veľmi vyhovuje spôsob, akým sa tu humanitné predmety vyučujú: čítanie textov, písanie esejí a spomínané tutoriály, kde s profesorom diskutujete. Nepoznám lepší spôsob, ako si efektívne osvojiť učivo. Navyše sa s profesormi neraz pri diskusiách skamarátite a za dobrú esej som už zažil aj odmenu vo forme pohára burgundského červeného. Štúdium humanitných predmetov ako história či filozofia na Slovensku, ako ho poznám z rozprávania kamarátov, je často skôr o memorovaní dátumov udalostí, názvov kníh a mien autorov. Keby som mal ostať na univerzitné štúdiá doma, asi by som bol býval skončil na nejakom aplikovanom odbore.V čase, keď mi prišlo oznámenie o prijatí na Cambridge, som akurát písal prihlášku na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave.
Motivácia je v živote mladého človeka dôležitá. Čo bolo vaším hnacím motorom pre štúdium na Oxforde?
Hlavným dôvodom prečo som sa prihlásil na Oxford bola prítomnosť relevantného školiteľa. Môj školiteľ, profesor Martin Conway, má na konte niekoľko publikácii o kresťanských politických stranách v medzivojnovej Európe. Pri našich stretnutiach mu rozprávam o politickom vývoji v medzivojnovej ČSR, kým on mi kontruje dobovými príkladmi z iných krajín a tak spoločne dolaďujeme tému mojej diplomovej práce. Fakulta histórie na Oxforde tiež usporadúva množstvo špecializovaných seminárov, kde sa môžem oboznámiť s najnovším historiografickým výskumom. V neposlednom rade, zbierky oxfordských knižníc snáď nemajú dna. Okrem zopár špecializovaných slovenských publikácii som sa zatiaľ dostal ku všetkým knihám potrebným pre moju diplomovku do dvoch dní.
Ako ste na tom s mimoškolskými aktivitami? Čo robí študent prestížnej svetovej univerzity vo svojom voľnom čase?
Pravidelne športujem, rád si zahrám squash, alebo si idem zabehať po nábreží Temže. Tiež rád chodím na podujatia univerzitného spolku C. S. Lewisa, na ktorých sa rozoberajú diela tohoto anglického spisovateľa a jeho oxfordských kolegov, medzi ktorých patril napríklad J. R. R. Tolkien. Občas sa tiež ukážem na podujatiach univerzitného českého a slovenského spolku, ako napríklad na Velvet Dinner, ktorá sa každoročne koná na počesť výročia nežnej revolúcie.
Plánujete sa vrátiť na Slovensko?
Po asi siedmych rokoch štúdia v zahraničí som si viac-menej istý, že sa po svojom štúdiu vrátim na Slovensko. Za posledný rok, počas mojej ročnej prestávky na Slovensku a zároveň počas štúdia v Kolégiu Antona Neuwirtha, som mal možnosť zapojiť sa do iniciatív ako Pamätaj, Zastavme Hazard, či Bratislavské Hanusove dni. Všetky tieto iniciatívy, organizované mladými ľuďmi, si kladú za cieľ ovplyvniť slovenskú verejnú diskusiu a spoločne s mnohými ďalšími iniciatívami, ako napríklad Protikorupčný pochod, sa im to aj darí. Hlavnou otázkou pre mňa nateraz ostáva, ako zladiť prípadné doktorandské štúdium s mojou chuťou angažovať sa vo verejnom dianí na Slovensku. Buď počká ešte chvíľu doktorát, alebo bude musieť počkať návrat na Slovensko. To sa ukáže v priebehu ďalšieho roka.
