Pavla Sadilová najprv utiekla od učiteľstva k financiám. Potom sa však k nemu vrátila a vďaka skúsenostiam z oboch profesií vybudovala spolu s manželom, bankárom Jánom Sadilom, súkromnú základnú školu s názvom Edisona.
Posledná kvapka
Po ukončení pedagogickej fakulty v deväťdesiatych rokoch učila Pavla Sadilová tri roky. Ambície ju však po čase vohnali do korporátneho sveta. Vtedy si povedala, že ak sa raz do školstva vráti, tak už nie do štátneho.
Prekážalo jej, ako málo vecí môže ovplyvniť. Učila na menšej škole a keď chcela s deťmi popoludní pracovať na príprave školského časopisu, upratovačka ich vyhodila z triedy. Nadšenie vystriedalo rozčarovanie.
„To bola asi posledná kvapka. Odišla som zo školstva budovať kariéru,“ hovorí. Tú rozbehla na pozícii divíznej riaditeľky v Provident Financial. Neskôr nastúpila do ING Bank, kde sa začala jej profesijná dráha sľubne rozbiehať. Lenže potom sa jej narodil syn a dcéra a bolo jasné, že s bankovou kariérou je amen.
Bláznivý nápad a nespokojné rodiny
„Na detskom ihrisku som prepadala skepse. Veď ja nič neviem, hovorila som si. Vtedy ma ovplyvnila koučka Iva Pondělíková,“ spomína. Skĺbila skúsenosti manažérky a učiteľky a začala tiež koučovať.
Na škole Edisona začína vyučovanie o pol deviatej. Foto: archív P. Sadilovej
„Rýchlo som zistila, že klienti na jednej strane majú o koučing záujem, ale v hĺbke duše vlastne ani nie. A začala som mať pocit, že nie som na správnom mieste. Bilo sa to vo mne dva roky,“ hovorí. Potom však dostala bláznivý nápad – založiť súkromnú školu.
Na začiatku alternatívnej výučby bolo deväť rodín, nie úplne spokojných so štátnym školstvom, ktorých deti zaplnili jednu triedu. Prvé kroky Pavla s manželom zabezpečili z vlastných úspor. Vďaka príjmom manžela si mohla Pavla dovoliť pracovať tri roky zadarmo a triedu zariaďovali postupne.
Súkromnú školu nemusí štát povoliť
V tom čase bola ešte súčasťou štátnej školy. O licenciu, ktorá by im umožnila prevádzkovať vlastnú školu v Prahe požiadali Sadilovci okamžite v roku 2016, ale nezískali ju.
Pavla však cítila, že je to jej svet, nevzdala sa a podala sťažnosť na ústavný súd. Ani tu neuspela. „Argumentovali, že ide o peniaze štátu a ten rozhoduje, kam ich dá. Je to tak – z jedného pohľadu je súkromná škola podnikaním, ale z druhého nie, štát totiž prideľuje peniaze na žiaka,“ vysvetľuje. A tak bojovala ďalej a ďalej viedla hybrid súkromnej triedy pod kuratelou štátnej školy.
Učitelia aj deti z rôznych svetov
Edisona je financovaná zo školného, ktoré je v súčasnej dobe 80-tisíc korún (cca 3 140 eur) za rok. Z celkovej sumy vybranej od rodičov škola každý rok vyčlení pol milióna korún pre rodiny, ktoré by si vzhľadom na finančnú situáciu štúdium na škole nemohli dovoliť. „Sme komunita. Vďaka štipendiu k nám chodia napríklad aj deti samoživiteliek,“ uvádza Pavla a dodáva, že výšku školného chcú zachovať.
Škola sa zameriava na deti z okrajov spektra – tie, ktoré si vyžadujú viac trpezlivosti, pozornosti alebo sú náročnejšie na to, čo a akým spôsobom sa pri vyučovaní dozvedia. Teda deti so špecifickými poruchami učenia aj deti nadané.
Učitelia sú v Edisone nazývaní sprievodcami a radi vyučujú pomocou projektov a bádateľsky orientovanej výučby. Deti sa veľa učia vonku, chodia po múzeách, galériách a zaujímavých miestach.
„Máme tu napríklad učiteľa, ktorý sa okrem iného venuje bojovému umeniu. Je to potetovaný fúzač, takže na inej škole by mal možno kvôli vzhľadu problém dostať sa aj cez vrátnicu,“ smeje sa Pavla. Žiaci ho však milujú.
„Robí s deťmi veľa zaujímavých vecí, učí ich sebaobranu či hrať na šamanský bubon. Prináša so sebou mužskú energiu a to je fajn, pretože naše deti pochádzajú aj z rozvedených alebo menej funkčných rodín a sú rady, keď vidia v škole muža. Preto je skvelé, že k nám nastupuje aj učiteľ humanitných predmetov a v družine pracuje aj muž,“ popisuje rodové zloženie školy.
Nikdy sa nevzdať
Spolu v nej pracuje šesť ľudí na plný úväzok a približne desiatka zamestnancov na čiastočný. Ich hlavná úloha znie – učiť deti tak, aby sa dokázali zorientovať a obstáť v súčasnom svete.
Keď Pavla Sadilová hovorí o tom, ako škola funguje a aké sú jej ciele, pôsobí veľmi zanietene. „Založiť súkromnú školu a úspešne ju prevádzkovať sa skoro rovná zázraku. Je to ako pavučina, do ktorej sa môžete ľahko zamotať. Zháňate licenciu, budovu, remeselníkov, plníte normy, požiadavky. Ale výsledok je radosť,“ opisuje.
Súkromná škola Edisona spája v triedach deti z rôznych ročníkov. Ilustračná foto: Freepik/Rawpixel
„A viete čo, manžel si už zvykol. Pred pätnástimi rokmi som ho s tehotenským bruchom presvedčila, nech si zariadime penzión na horách. A čo to bolo noriem a nariadení, ktoré sme museli splniť. No prevádzkujeme ho úspešne dodnes. Ničoho, čo dáva môjmu životu zmysel a naplnenie, sa nevzdávam,“ hovorí Pavla, ktorá verí, že všetko už teraz pobeží, ako má.
Trpezlivo na ceste k samostatnosti
Škola mala len nedávno, po piatich rokoch fungovania pod krídlami štátnej školy, veľkú premiéru. Konečne totiž získala licenciu a s ňou aj status samostatného vzdelávacieho ústavu.
Už žiadne vysvetľovanie, prečo učia od pol deviatej, sú s deťmi často vonku a nedelia žiakov do klasických tried, ale spájajú tri ročníky do jednej skupiny. Edisona začala so svojím alternatívnym vzdelávacím plánom žiť na vlastných nohách.
Mali šťastie, práve v nej končila jedna súkromná škola a priestory výborne vyhovovali. Ani to však nestačilo a súčasťou spustenia museli byť dodatočné úpravy podľa stavebných noriem platných pre základné školy.
Všetko je aj otázka peňazí. Pôvodne manželia počítali s tým, že jednoduchá rekonštrukcia ich vyjde zhruba na jeden milión korún. Spočítali si, že túto sumu by mohli splatiť do troch rokov. Lenže v súčasnosti už to vyzerá skôr na tri milióny. Ceny stavebných prác i materiálov rastú a len za zariadenie na rekuperáciu do každej triedy zaplatia Sadilovci pol milióna korún.
„Dúfame, že sa nám podarí nájsť sponzora, ktorý bude ochotný poskytnúť súkromnej škole dar,“ verí Pavla Sadilová, pre ktorú je dobre fungujúca škola so spokojnými deťmi splnený sen.
Autorka Klára Mandausová píše pre český Forbes o malých a stredných firmách.
Našli ste chybu? Napíšte na [email protected]
