Speváčka Whitney Houston zomrela v roku 2012. O osem rokov neskôr začala v Sheffielde svoje celosvetové turné. Muzikant Kurt Cobain sa zabil v roku 1994. O dvadsaťsedem rokov neskôr ho počujeme spievať v novej piesni Drowned in the Sun. Herec Paul Walker zahynul v roku 2013. Film Rýchlo a zbesilo 7, v ktorom účinkoval, nakrúcali ďalej. Aj s ním v nových scénach.
Americký režisér Ed Wood mal v roku 1956 problém. Natáčal nový film Plán 9 z vesmíru, do ktorého túžil obsadiť svojho obľúbeného herca Belu Lugosiho. Ten sa v 20. rokoch minulého storočia preslávil úlohou Drakulu, no v roku 1956 bol už chorým sedemdesiatnikom a v auguste náhle zomrel.
Wood mal s ním natočených len niekoľko záberov – v habite Drakulu. Režisér si poradil svojsky. Ďalšie scény natočil s iným hercom, ktorý si v každej scéne prekrýval takmer celú tvár. Aj pre tento filmový „trik“ je Plán 9 z vesmíru dnes označovaný ako najhorší film histórie. Nie, že by to Woodov film zachránilo, ale dnes by aspoň problém s mŕtvym protagonistom dokázal vyriešiť elegantnejšie.
Tragická Vrana aj Rýchlo a zbesilo
Už v roku 1993, keď pri natáčaní filmu Vrana zomrel herec Brandon Lee, dokázali dokončiť film aj s novými scénami, v ktorých vystupoval. Pomocou dabléra, ktorému digitálnymi efektmi zmenili tvár na Leeovu.
Podobne posmrtne „natáčal“ nové scény aj herec Paul Walker. Ten zahynul v roku 2013 pri havárii v červenom Porsche, no rozpracovanú snímku Rýchlo a zbesilo 7 dokončili aj s jeho zdigitalizovanou podobou. Takéto záskoky sú skôr z núdze.
V roku 2013 však režisér Ari Folman vo svojom dystopickom filme Futurologický kongres predstavil víziu sveta, kde top herci budú mladými filmovými hviezdami pokojne aj v starobe, po smrti či nekonečne dlho (kým bude divácky záujem).
Herečku Robin Wright vo filme zoskenujú a následne podpíše papiere, ktoré umožnia filmovej spoločnosti robiť si s jej digitálnou podobizňou, čo uzná za vhodné. Folman, ktorý bol aj autorom scenára, písal o technológii skenovania hercov ako o fikcii. Až počas nakrúcania sa dozvedel, že je to už relatívne bežná realita.
Brandon Lee zomrel po streľbe počas nakrúcania. Film Vrana dokončili s jeho dablérom. Foto: Miramax
Digitálna Emily
„Podľa scenára malo vyzerať skenovanie hercov ako návšteva röntgenového pracoviska. No potom som prišiel do Los Angeles a produkčný nám hovorí: ‚Prečo by sme mali ísť točiť nejaký röntgen, keď hneď za rohom na univerzite skenujú a digitalizujú hercov už dlhé roky…‘ Takže teraz si myslím, že môj film je viac dokumentom než sci-fi,“ povedal Folman pre Hollywood Reporter po premiére.
Producent hovoril o projekte Digital Emily, ktorý University of Southern California odštartovala už v roku 2008. V rámci neho kompletne naskenovala a zdigitalizovala herečku Emily O’Brien. Technológia sa naozaj objavila aj vo filme Futurologický kongres.
O’Brien bola v špeciálnom štúdiu postupne osvecovaná 156 žiarovkami, ktoré simulovali rôzne svetelné podmienky. Herečku tiež požiadali, aby predviedla tridsaťtri rôznych výrazov tváre – od úsmevu cez hnev po zdesenie a pokoj. Samostatne odliali model jej chrupu, ktorý rovnako naskenovali.
Následne softvér analyzoval odraz svetla, pohyby svalov, textúru kože i najmenšie vrásky. A digitálna herečka bola na svete.
Ani Digital Emily Project však nebol nijak novátorský. Folman si pri písaní scenára zrejme nespravil poctivo domácu úlohu, inak by vedel, že už v roku 2002 mali svoje tváre naskenované herci ako Jim Carrey, Michelle Pfeiffer či Denzel Washington a Arnold Schwarzenegger.
Uvidíme film plný hologramov?
Podľa magazínu Vice si hollywoodski herci už roky nechávajú robiť digitálne kópie samých seba a počítajú s tým, že ich podobizeň sa bude využívať a predávať po ich smrti (čo určite poteší dedičov). Prečo teda ešte nevidíme záplavu nových filmových premiér s už neživými hercami?
Hoci skenovanie hercov je rutina a v dobe „deep fake“ nie je náročné zdigitalizovať ani dávno mŕtve hviezdy, samotné použitie digitálnych hercov vo filme je stále komplikované a proces má mnohé „muchy“.
Podľa Vice je napríklad s digitálnymi hercami veľmi zložité vierohodne natočiť scénu, kde sa háda viacero osôb, problematický je ale aj obyčajný bozk.
60 sekúnd vyrábali rok
Aj preto sa zatiaľ neobjavil žiadny filmový trhák postavený na mŕtvej hviezde (s obsadzovaním zosnulých hercov však majú skúsenosti napríklad v sérii Hviezdnych vojen).
O náročnosti produkcie filmov s digitálnymi hercami svedčí aj reklama na čokoládu Dove z roku 2014. Jej hlavnou hviezdou je v tom čase už dvadsaťjeden rokov mŕtva herečka Audrey Hepburn.
Spoločnosti Dove dali na použitie podoby svojej mamy súhlas Hepburnovej synovia, no digitálnemu štúdiu Framestore trvalo asi rok, kým natočili 60-sekundový spot. Je to stále dlhý proces.
Elvis nie, James Dean áno
Prvou digitálne „oživenou“ hereckou hviezdou v hlavnej úlohe sa onedlho môže stať James Dean, ktorý zahynul v roku 1955 (zhodou okolností rovnako ako Walker – pri nehode v Porsche). V roku 2019 totiž spoločnosť Magic City Films oznámila, že vtedy už šesťdesiatštyri rokov mŕtvy herec sa objaví v hlavnej úlohe filmu Finding Jack.
Dean bol pritom až druhou voľbou na titulnú postavu, producenti chceli najskôr Elvisa Presleyho, avšak jeho rodina na to nedala súhlas. Deanovi dediči boli za, no veľká časť Hollywoodu i médií boli proti.
Nápad nakrútiť film s digitálnym Jameson Deanom odsúdili napríklad herci Elijah Wood či Chris Evans. Keď sa však od filmu obrátime k hudobnému biznisu, zistíme, že akceptácia je len otázkou času. A vkusu.
2paca oživili kúzelníckym trikom
Už 26. októbra bude mať v Las Vegas premiéru séria koncertov s Whitney Houston. Teda s jej hologramom, ktorý bude na pódiu sprevádzať štvorčlenná skupina plus spevácky a tanečný zbor. Vlani už s rovnakou šou stihla podoba Whitney obísť Veľkú Britániu (zvyšok svetového turné vrátane bratislavského koncertu stopla korona).
Jej koncertná šnúra však už nevyvoláva také emócie, ako napríklad plánovaný film s Deanom. Bývalý manažér Whitney Houston len skonštatoval, že speváčka si ešte počas života želala mať takýto štýl koncertu. Len nedodal, či vo forme hologramu.
V každom prípade, hologramoví mŕtvi speváci sú tu s nami už viac ako desaťročie. Do mainstreamu prenikli v roku 2009, keď v rámci televíznej súťaže American Idol vystúpila na pódiu Céline Dion spolu s hologramom Elvisa Presleyho ( jeho tisícky napodobniteľov museli vtedy zrejme stŕpnuť).
Pamätné bolo aj hologramové „oživenie“ zastreleného rapera Tupaca Shakura na festivale Coachella v roku 2012 (podľa MTV stála jeho výroba 100- až 400-tisíc dolárov). Vlastnému hologramu sa nevyhla ani najlepšie posmrtne zarábajúca celebrita Michael Jackson.
S pribúdajúcimi holografickými koncertmi sa menia aj technológie. Kým Tupaca na pódium dostali starým kúzelníckym trikom zvaným Pepperov duch, pre Whitney Houston nahrali dablérku pohybov tela, ku ktorým pridali zdigitalizovanú tvár speváčky a to všetko preniesli na pódium pomocou laserov.
Režisérka hologramových koncertov Whitney Houston Fatima Robinson pre Fast Company dodala, že hologramy majú (rovnako ako digitálni herci) stále svoje limity. Nedokážu chodiť po schodoch a niektoré zo šiat, ktoré speváčka nosila, sa nedajú preniesť cez lasery.
Klub Nekonečno
Ďalším z limitov holografických koncertov je samotná hudba. Pre holografický koncert Franka Zappu použili ako audiopodklad takmer neznámu koncertnú nahrávku z roku 1974. Na koncertoch holografickej Whitney Houston zase použili známe nahrávky, ktoré však digitálne upravili.
Mick Jagger v mladosti v jednom rozhovore povedal, že by radšej zomrel, ako by mal ešte ako 45-ročný spievať Satisfaction. Teraz má 78 rokov a v septembri sa s Rolling Stones vydal na ďalšie turné… Satisfaction spieva stále a ak dá súhlas na hologramové turné, song bude spievať aj po smrti. Otázkou je, dokedy bude ľudí Satisfaction uspokojovať.
Okrem toho, že koncerty mŕtvych spevákov znejú jeden ako druhý (audionahrávka býva tá istá), uzavretý je aj hudobný repertoár. S tým sa nedá pohnúť… Alebo?
V apríli tohto roku vyšli nové piesne Nirvane, Jimimu Hendrixovi a Amy Winehouse. Objavili sa na webe pod názvom The Lost Tapes of the 27 Club. Všetci traja hudobníci totiž zomreli vo veku dvadsaťsedem rokov a sú členmi takzvaného Klubu 27. Hudobníkov, ktorí tragicky zahynuli v tomto mladom veku.
Projekt vymyslela spoločnosť Over the Bridge, ktorá sa venuje problematike duševného zdravia. Keďže všetci traja muzikanti sa stretli so závažnými psychickými problémami, bola to originálna kampaň, pri ktorej tvorcovia ukázali, že umelci mohli ďalej tvoriť hudbu, ak by sa so svojimi problémami vysporiadali.
Lost Tapes totiž neboli „stratené pásky“, ale úplne nové piesne, ktoré vytvorila umelá inteligencia tak, aby zneli ako keby ich zložili spomínaní interpreti. Neboli to skvosty, ale naozaj zneli ako piesne Cobaina, Winehouse a Hendrixa.
Otrokárstvo duchov
Nová pieseň na štýl Nirvany sa volá Drowned in the Sun a vytvorili ju s použitím umelej inteligencie Magenta, ktorá patrí do projektu Google
TensorFlow. Nový song vytvoril počítač na základe analýzy viac ako dvadsiatich piesní Nirvany. Umelá inteligencia však nevytvorila umelý
Cobainov hlas, text piesne naspieval Eric Hogan, frontman tribute kapely Nirvany.
Kampaň organizácie za duševné zdravie sa skutočne vydarila, nevedomky však odštartovala novú, ťažkú debatu. Keď sme sa už postupne zmierili s posmrtnými reprízami celebrít, zmierime sa aj s premiérami?
Hologramové koncerty dostali už prezývku „otrokárstvo duchov“, režisérka koncertov Whitney Houston ich na druhej strane obhajuje tým,
že takto môžu speváčku vidieť „naživo“ aj ďalšie generácie. Napríklad jej syn, ktorý by inak takúto možnosť nemal, keďže je primladý.
Hudobný publicista Eamonn Forde však pre Forbes píše, že debata by nemala smerovať len k tomu, či je to dôstojné voči mŕtvym, alebo či je to vkusné. V prípade, že celebrity pomocou umelej inteligencie začnú po smrti „tvoriť“, môžu byť zneužití pre najhoršie komerčné či politické účely.
Varovaním môže byť aj veľkolepé oživenie Hepburnovej – pre reklamu. A potom je tu ešte jedno staršie varovanie od argentínskeho spisovateľa Jorgeho Luisa Borgesa. Vo svojej poviedke Nesmrteľný z roku 1952 píše o hľadaní večného života. Keď však jeho hrdina nájde mesto, v ktorom žijú nesmrteľní, objaví len rezignovaných ľudí.
„Medzi smrteľníkmi má všetko cenu nenahraditeľnosti a náhody. (…) Medzi nesmrteľníkmi sa nič nemôže stať len raz, nič nie je vzácne neurčité.“
Článok vyšiel v tohtoročnom špeciálnom vydaní Forbes Next, ktoré je venované slovenskej vede.
