Zvolili sme si netradičnú cestu. Tušili sme, že slovenských zákazníkov bude nové vinárstvo, ktoré vyváža do Fínska či Dánska, zaujímať, hovorí hlava rodinného vinárstva Velkeer Tomáš Sládeček.
Veľký Kýr je obec asi na polceste medzi Nitrou a Novými Zámkami, kde sa nížina začína mierne dvíhať smerom k Zoboru. „Toto je poľnohospodársky kraj, môj prastarý a praprastarý otec mali aj role aj zvieratá,“ začína rozprávanie Tomáš Sládeček.
„Keď im polia zobralo družstvo, vymerali im päťárové role. Dedo sa k zmene postavil triezvo: prišiel o starý vinohrad, tak na tom, čo mu zostalo, začal vysádzať nový.“
V dedovej pivnici sa dlhé roky stretávala celá rodina, dvaja Tomášovi strýkovia, lekár Martin Jaššo a Ladislav Kántor, ktorý je s Tomášovým otcom Jozefom Sládečkom spoločníkom v stavebnej firme, špecializovanej na protikorózne systémy.
Rozmýšľať vo veľkom
Vyše desaťročie po revolúcii si uvedomili, že sa už do pivnice nezmestia, a tak sa odhodlali prenajať si priestory, v ktorých kedysi bývalo družstvo. To už v tom čase dávno nefungovalo.
„Ja som vtedy študoval na výške,“ pokračuje Tomáš Sládeček. „Povedal som si – poďme to skúsiť, ale nie len tak, že budeme iba našich 5-tisíc litrov rozdávať kamarátom a známym. Poďme s vínom na trh.“ Vraví, že nechce, aby to znelo ako fráza, ale nerozmýšľal v malom, „iba po Nitru či po Bratislavu“.
„Odvíjalo sa to aj od našich vinohradov,“ pokračuje. „Máme k nim šetrný prístup, nepoužívame herbicídy. Starý otec to nerobil, lebo sme víno pili my, a tak to nebudeme robiť ani my. Bodka.“
Tomáš Sládeček (vľavo) s pivničným majstrom Marekom Bucherom. Foto: Velkeer
Sever nemá predsudky
Trvalo asi sedem-osem rokov, kým našli odberateľa vo Fínsku. „Prihlásili sme sa do tendra, keďže tam funguje štátny monopol. Nejaké víno sme tam odoslali a ja som sadol na lietadlo. Predtým som sa dohodol s ambasádou, že môžeme spraviť ochutnávku.“
Vyvážať víno zo Slovenska nie je bežné, skôr naopak: na náš trh prúdi vo veľkom z celého sveta cez retailové siete. „Takýto postup si vyžaduje veľa úsilia a na konci je skôr málo muziky,“ priznáva Sládeček. „V našom prípade sa nebavíme o kontajneroch alebo kamiónoch, skôr o paletách. Ale pre nás, v mierke 60- až 80-tisíc fliaš, ktoré ročne vyrobíme, je to dostačujúce.“
Stratégia dostať víno „von“ fungovala aj ako trojitý test vinárstva. Po, prvé, bola to skúška obchodníckej obratnosti. Sládeček vymenuje dôvody, prečo nie je reálne, aby slovenská firma vyvážala víno na tradičné trhy do západnej Európy, ani do USA alebo do Južnej Ameriky či, nebodaj, Afriky.
O Ázii, ktorá má apetít po európskom víne, spomenie historku o návštevníkoch z Kórey. „Začali však hovoriť o takých počtoch kontajnerov, až som rýchlo pochopil, že toto pre nás nie je cesta. Zostal nám tak sever Európy, výhoda týchto zákazníkov je aj v tom, že sú relatívne otvorení. Nemajú predsudky.“
Vyjsť z komfortnej zóny
Otvoriť dvere mu pomohol aj hokejový skaut New Yorku Rangers Ján Gajdošík, pomáhal s prácou na veľvyslanectvách. V zahraničí sa už dobre vyznal, vysvetľuje Sládeček.
Keď už sa ich vína objavili v zahraničí, začali sa o Velkeer zaujímať exportéri vín do Škandinávie. Kontakty sa, v ideálnom prípade, nadväzujú osobne.
„Náš švédsky importér má manželku z Budapešti. Počkal som teda, kedy prídu na dovolenku, a pozval som ho na obed. Je to trochu netypická stratégia, možno aj nekomfortná. Poviem to tak – musíte si dať ‚korunu z hlavy dole‘ a ísť do toho. Často je potrebné, aby ste sa stretávali dlhodobejšie.“
Ak sa dostatočne etablujú vo Švédsku, chceli by preniknúť aj do Lotyšska či Estónska, ktoré sa orientujú podľa vyspelejších susedov.
Mladé talenty
Druhým testom vinárstva boli zvýšené nároky na to, či dokážu vyrábať víno nielen v dostatočnej kvalite, ale aj podľa rôznorodých požiadaviek zahraničných zákazníkov. „Každý trh je nejakým spôsobom iný, žiada si iné špecifikácie,“ hovorí vinár.
„V tejto oblasti nám veľmi pomohla spolupráca so Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Posielajú k nám študentov na päťtýždňové praxe. Hoci iba veľmi malá časť má aj schopnosti aj záujem pracovať u nás, postupne sme takýmto štýlom rozširovali tím o šikovných ľudí vo výrobe aj v obchode.“
Dnes vo Velkeere pracuje trvalo šesť, sezónne aj do 50 ľudí.
Úspech v zahraničí predáva
Po tretie, vývoz do Fínska, Dánska či Švédska bol aj netradičným marketingom pre slovenský trh. „Nikdy som nechodil po miestnych podnikoch a neponúkal naše víno,“ hovorí Sládeček. „Bol som presvedčený, že je prospešné vytvoriť dopyt v zahraničí. Slovenská mentalita je taká, že ak máte zlatú medailu z New Yorku, ľudia si povedia – to musí byť dobré, mal by som to ochutnať.“
A zákazníci, zvedaví na víno, ktoré cestuje z Veľkého Kýra na sever, skutočne aj prišli. „Samozrejme, veľmi som sa im tešil a vrelo som sa im venoval,“ hovorí Sládeček a dodáva, že ďalší veľký kus práce na Slovensku urobili aj distribútori. „Naše víno vozili do gastronómie smerom do Tatier, Košíc, Bratislavy, väčších aj menších miest ako Martin či Žiar nad Hronom.“
Posedenie vo vinici
Takto vinárstvo rástlo takmer desať rokov. „Minulý rok na jar však prišiel zlom. Nebolo komu distribuovať, všetci mali plné sklady. Po čase sme distribútorov tlačili – sme síce kamaráti, ale počúvajte, skutočne by sme potrebovali, aby ste zaplatili faktúry. A oni hovorili – nemáme ako, vína z našich skladov neodchádzajú.“
Prvé mesiace chodila celá rodina pracovať do vinohradu, iná robota ani nebola. „Tam sme prišli na to, že musíme zmeniť zmýšľanie, orientovať sa priamejšie na zákazníka. Hovorili sme ľuďom: príďte k nám, či už ste na bicykli a idete sa do Poľného Kesova okúpať, alebo jednoducho idete okolo z hocijakého dôvodu. Minule u nás bol škótsky importér, ktorý bol na rokovaniach v čokoládovni Lyra.“
„Ľudia na Slovensku už ochutnávkami začínajú žiť,“ pokračuje vinár. Zatiaľ to pre Velkeer nie sú aktivity, z ktorých by firma vyžila, rozširujú však zákaznícku základňu.
„To je veľmi dôležité. Sme v transformácii, ktorej cieľom je, aby sme časť firmy nastavili na kontakt so zákazníkmi. Okolo budovy, kde máme pivnicu, máme vysadené vinohrady, takže to navodzuje romantickú atmosféru. Stačí dať na dvor pekný stôl a v lete si ľudia u nás tri hodiny radi posedia.“
Vo vinohradoch si ľudia dokážu posedieť aj pár hodín. Foto: Velkeer
Osobný prístup je dôležitý
Starať sa o zákazníkov čo najosobnejšie bude zrejme pre vinárstva v budúcnosti nevyhnutnosťou. „Keď máme databázu klientov, ktorí sú ochotní poskytnúť údaje, je to veľký úspech. Ak tu pred rokom ochutnali povedzme ružové a my im pošleme avízo, že už máme nové, možno až polovica ľudí si povie – super, pošlite mi ho, rád ho vyskúšam.“
Práca s jednotlivými zákazníkmi môže byť jednou z nôh vinárstva v pokojných časoch po pandémii.
„Aj preto sme už trochu upustili od účasti na súťažiach,“ pokračuje Sládeček. „Na začiatku však boli veľmi dôležité, museli sme o sebe dať vedieť. Získavali sme referencie, keďže ľudia nie sú ochotní minúť v maloobchode 12 eur za pre nich neznáme víno.“
Aktuálne sa už Velkeer dostal do situácie, keď zhruba toľko, čo vinohrad vyprodukuje, za približne jeden rok dokáže predať. „S istým časovým odstupom sa nám to prekrýva.“
Vďaka tomu si mohli povedať, že energiu nasmerujú do priestorov. „A možno ešte do online marketingu, aby sme ľuďom povedali: príďte k nám, spravíme tasting.“
Neštylizovať sa za každú cenu
Aké sú teda vína Velkeer? Sú rôzne, nesnažia sa za každú cenu štylizovať iba jedným smerom. „Vždy ma štvalo, keď sa slovenské vína škatuľkujú – vy ste takíto a vy onakí,“ hovorí Sládeček. „Víno je jednoducho víno, má nám spríjemňovať každý deň. A tak ho treba aj vnímať.“
V praxi to znamená, že Velkeer robí aj prístupné biele svieže vína, mladé, voňavé, ktoré idú na trh už v novembri, aj ambicióznejšie, ako aj červené, opäť od sviežich ovocnejších, až po výber z najlepších sudov, na ktorý čakajú zákazníci až tri roky. A občas aj oranžové, ktoré nechávajú kvasiť na šupkách.
Slovensko, napriek otepľovaniu, je naďalej oblasťou, ktorá má podmienky na to, aby vinárstvo robilo biele, ružové aj červené vína – hoci nie všetky v každom ročníku. „Vo svete to nie je úplne bežné, u nás sa to dá, tak si to užívajme,“ hovorí Sládeček.
Veľkým kapitálom vinárstva je dostatok vlastných vinohradov. „Vysádzali sme 10 hektárov v roku 2014, tu okolo pivnice. Ak by sme všetko nafľašovali a nerobili selekcie, bolo by to asi 80-tisíc fliaš. Potrebovali sme však väčšiu variabilitu, potrebujeme robiť aj selekcie na koreňoch, tak sme napokon vysadili ešte ďalších sedem hektárov.“
Veľkým kapitálom vinárstva je dostatok vlastných vinohradov. Foto: Velkeer
Neriadiť vinohrad podľa ‚termínovníka‘
Kto má vlastný vinohrad, má kontrolu nad tým, čo z neho – aj podľa počasia v danom roku – vyrobí. Ak je frankovka už na začiatku jesene vhodná na ružové víno, môže sa obrať a „nemusí čakať, kým podľa nejakého ‚termínovníka‘ v októbri plne dozrie. Víno chceme prinášať vo viacerých pomyselných kategóriách, štýloch, a každý niekoho poteší.“
Pragmatickosť vinára – v dobrom zmysle slova – je ďalším znakom vinárstva. „Niekedy oberáme hrozno skôr, aby sme sa vyhli riziku hnitia,“ hovorí Sládeček. „Napríklad u rizlingu rýnskeho často nečakáme, kým dosiahne cukornatosť 24 stupňov, nepotrebujeme, aby mal 14,5 percenta alkoholu. Oberieme ho pri 21-22 stupňoch, ale ako zdravé krásne hrozno, s ktorým sa dá ďalej pracovať.“
Sekt z rizlingu, ale vlašského
To znamená napríklad vybrať si, či hrozno fermentovať v dreve alebo v nereze, či ho nechať nakvášať aj na šupkách alebo nie. „Ak idete striktne iba po číslach ako hektárový výnos a cukornatosť, tak tieto parametre nesúvisia so zdravotným stavom hrozna. A ak je ten horší, potom už víno v pivnici iba zachraňujete, a to sa nesmie stať,“ vysvetľuje vinár.
Sekt z rizlingu vlašského? Prečo nie, povedali si vo Veľkom Kýre. Foto: Velkeer
Podobne rozmýšľali aj pri svojom prvom šumivom víne. „Začiatkom tohto roka sme pustili na trh sekt. Veľa kamarátov – technológov mi hovorilo: to musíš spraviť z burgundských odrôd, až potom to získa ozajstné parametre,“ spomína Tomáš Sládeček.
„Hovorím im – O.K., ale my sme zvolili inú stratégiu. Bude to rizling vlašský, domáca odroda, typická pre Slovensko aj Nitru. Keď k nám príde niekto zďaleka, asi u nás nebude hľadať Pinot Meunier!“
