Rodina Hanuliakovcov zo Žiliny vychováva svojho syna prostredníctvom kamevédy. Michal už v 12 mesiacoch hrával golf a v 14 mesiacoch sa učil bicyklovať. Navyše, matka s ním od narodenia komunikuje výhradne nemeckým jazykom. Ojedinelý spôsob výchovy zaujal pozornosť českej filmovej režisérky Eriky Hníkovej natoľko, že natočila o rodine dokument Každá minúta života, ktorý si na 55. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch vyslúžil Zvláštnu cenu poroty.
V článku sa dozviete:
- Čo je to kamvéda a ako vyzerá v praxi,
- prečo sa Miškovi rodičia rozhodli pre tento spôsob výchovy,
- ako sa na to pozerá psychologička,
- a s akými reakciami sa stretávajú po odvysielaní dokumentu.
Manželia Hanuliakovci si ešte pred narodením svojho syna uvedomili, že mu chcú venovať maximum času a odovzdať mu to najlepšie zo seba. „Ako budúcich rodičov nás zaujala výchovná metóda kamevéda, pretože sa nám javila ako najviac prijateľná metóda zvyšujúca detský potenciál,“ vysvetľuje Michal Hanuliak.
Kamevéda a variabilita aktivít
Jedným z najvýraznejších predstaviteľov kamevédy na územiach Česka a Slovenska je JUDr. Pavel Zacha, s ktorým pán Hanuliak spolupracuje pri vzdelávaní svojho syna Miška.
Čo je to kamevéda?
Kamevéda je komplexná výchova detí zameraná na všestranný rozvoj jedinca. Filozofiou kamevédy je deti od narodenia aktívne vzdelávať zo strany rodičov, pedagógov, trénerov, špecialistov a iných profesionálov z rôznych oblastí, ktorí majú na vývoj dieťaťa vplyv. Ide o rozvíjanie intelektuálnej stránky jedinca aj jeho pohybovej zložky.
Mladý Miško si od narodenia prešiel viacerými športovými, umeleckými či vzdelávacími aktivitami. Napríklad už v 14 mesiacoch sa učil jazdiť na bicykli. Postupne sa do toho pridali tréningy gymnastiky, posilňovanie, in-line korčule, hokej, futbal, basketbal, volejbal, hádzaná, golf, parkour, tanec, plávanie či lyžovanie.
Víziou tejto výchovy je to, aby Miško spoznal aktivity, ktoré ho bavia, rozvíjal sa v nich a aby mu v budúcnosti prinášali úspech v podobe dobre platenej práce, ktorá ho bude baviť.
Rodičia Hanuliakovci sa snažia svojmu synovi Miškovi ukázať všetky dostupné aktivity, ktorým sa môže venovať. Foto: archív Hanuliakovcov
„Naším cieľom bolo Miškovi ukázať všetky dostupné možnosti. On si už vybral to, čo ho bavilo, a tomu sme napokon venovali viac času a energie,“ vysvetľuje pán Hanuliak. Momentálne sa Miško najviac venuje hokeju, pretože zo všetkých činností ho má najradšej (rozhovor prebiehal v októbri 2021, pozn. ed.).
Matka s ním komunikuje v nemeckom jazyku a k tomu sa učí ešte aj po anglicky. Okrem iného absolvoval aj hru na klavíri.
Nie je to však iba o pestrej škále aktivít v rozvrhu. Rovnako ako jeho rovesníci aj Miško si užíva voľný čas bádaním a kreovaním. Vo voľných chvíľach si napríklad rád stavia lego alebo vymýšľa hry s hračkami.
Chýbajúci vzdelávací systém
Hoci Miško nechodil do škôlky, socializácia mu nechýbala. „Tým, že v našom okolí nebola škôlka, ktorá by podporovala náš spôsob výchovy, Miško ostal doma. Svojich kamarátov si však našiel na tréningoch gymnastiky, basketbalu či hokeja. Keď sme boli na prvom hokejovom tréningu vo Viedni, tak sa ihneď začlenil do kolektívu a komunikoval s nimi po nemecky,“ spomína otec.
Miško Hanuliak hral golf, keď ešte nemal ani dva roky. Foto: archív Hanuliakovcov
Formálny vzdelávací systém je pre rodinu Hanuliakovcov stále otvorenou témou. Keďže v Žiline sa momentálne nenachádza typ školy, ktorý by imponoval ich preferenciám, túto otázku stále riešia.
Miško momentálne navštevuje triedu, kde sú len tri deti. Ideálne by však z pohľadu rodičov bolo, keby v triede bolo 10 až 12 detí a dve až tri učiteľky. Ich predstavy najlepšie spĺňa britský typ základnej školy, ktorý sa však najbližšie nachádza buď v Bratislave, alebo v Prahe.
Budovanie lepšej spoločnosti
Tento spôsob výchovy je časovo a finančne náročný. Z tohto dôvodu pán Hanuliak založil občianske združenie Mišino Team. „Niektorí ľudia sa stotožňujú s tým, akú metódu aplikujeme v našom živote, a chcú nás podporiť. Máme nejakých sponzorov a touto cestou to chceme spraviť čo najviac transparentné,“ tvrdí jeden z rodičov.
Pán Hanuliak však vzdelávanie poníma ako komplexnejšiu tému. „Naša spoločnosť sa dá zlepšiť tým, že rodičia sa svojim deťom snažia dať to najlepšie zo seba odfiltrovaním chýb, ktoré kedysi spravili a z ktorých sa poučili,“ hovorí.
„Hromadným nastavením dokážeme vybudovať lepšiu a úspešnejšiu spoločnosť. Jedine cez výchovu a vzdelanie sa môžeme niekam posunúť. Dokonca aj ľudia, ktorí boli zo začiatku voči našej výchove skeptickí, nám po spoločnom dialógu dávajú za pravdu a dopracujeme sa ku konsenzu,“ dodáva Hanuliak.
Z pohľadu psychologičky
Psychologička Martina Bačová však podčiarkuje aj význam ničnerobenia. K detstvu podľa nej patria aj vzácne okamihy nudy, ktoré tiež pomáhajú človeku, aby spoznával sám seba.
„Z pohľadu učenia je dôležité, aby dieťa motiváciu niečomu sa venovať objavilo samé v sebe. K tomu však okrem množstva podnetov potrebuje aj čas, v ktorom žiadne podnety neprichádzajú,“ opisuje psychologička.
„Je to dôležitý čas, v ktorom dieťa nielen skúša a objavuje svet, ale objavuje najmä samo seba. Takýto priestor by nemal byť manažovaný rodičom ani iným dospelým, ani len verbálne v zmysle pochvaly, alebo prežívaním radostných či smutných emócií, pretože aj to posilňuje správanie dieťaťa. Dieťa sa automaticky bude snažiť robiť to, čo rodičovi robí radosť,“ opisuje Bačová s tým, že práve bez takejto spätnej väzby má dieťa šancu zistiť, čo mu robí radosť, čo ho láka a čo sa s ním deje.
„Dnes sa ukazuje, že podstatným prediktorom úspechu nie sú samotné zručnosti, ktoré dieťa v určitom veku dosiahlo, ale práve vnútorná motivácia,“ hovorí Bačová. „Vnútorná motivácia je výsledkom vnútorného dialógu. Ten je možný len vtedy, ak človek pozná sám seba.“
Upútali aj pozornosť filmárov
Pomerne neštandardný typ výchovy upútal pozornosť českej dokumentaristky Eriky Hníkovej, ktorá o rodine natočila dokument. Film vyvolal na internete búrlivé diskusie a jeho prezentovanie médiami bolo celkom kontroverzné.
Rodina Hanuliakovcov na premietaní dokumentu Každá minúta života v Karlových Varoch. Foto: archív Hanuliakovcov
„Na základe traileru si ľudia spravia unáhlené závery. Osobne sa však zúčastňujem na diskusiách po premietaní. Na každej diskusii sa nájde niekto, kto vystúpi so slovami, že z traileru bol zhrozený, avšak po vzhliadnutí dokumentu a absolvovanej diskusii odchádza s dobrým pocitom. Ľudia nám nakoniec úprimne želajú úspech a prejavujú plnú podporu,“ hovorí Hanuliak.
Dokument priniesol rodine publicitu a niektorí rodičia sa na Hanuliakovcov obracajú s otázkami ohľadom výchovy. „S ostatnými rodičmi si veľmi radi navzájom odovzdávame naše skúsenosti. Vzájomné vymieňanie poznatkov dokáže pomôcť všetkým zúčastneným stranám,“ dodáva.
Budúcnosť rodičovstva
Mohlo by sa zdať, že časová vyťaženosť primäla rodinu Hanuliakovcov vzdať sa svojich obľúbených aktivít, ktoré ako bezdetný pár robili kedysi. Opak je však pravdou. Hoci je rodičovstvo náročné, svojim koníčkom sa naďalej venujú. Jediný rozdiel je v tom, že všetky tieto aktivity vykonávajú v trojici.
Rodina spoločne trávi veľa času. Hanuliakovci chcú vidieť Miška vyrastať pred svojimi očami. Foto: archív Hanuliakovcov
„Tie záľuby sa premietli do nášho rodičovstva a spôsobu našej výchovy. Myslím si, že prioritou každého rodiča je, aby videl svoje dieťa zdravé, šťastné a úspešné. Tieto okamihy chceme prežívať spoločne,“ dopĺňa Hanuliak.
Na otázku, či by s manželkou chceli ďalšie dieťa vychovávať obdobnou metódou, odpovedá: „Keďže manželka mala ťažší priebeh tehotenstva, nechceme sa vystavovať zdravotným rizikám. Pokiaľ by sme mali istotu, že tehotenstvo bude bezproblémové, tak by sme do toho išli. Všetko však ukáže čas.“
