Narodil sa 23. apríla 1880 v trojizbovom dome v Dunbare v Západnej Virgínii. Jeho rodičia, len nedávno oslobodení z otroctva, mali niekoľko zamestnaní, aby uživili rodinu. Aj on musel už ako dieťa spolu so súrodencami pracovať. Napriek biednym pomerom sa Andersonovi Huntovi Brownovi podarilo vypracovať na jedného z prvých afro-amerických realitných magnátov v Spojených štátoch. Ako sa mu to podarilo?
Silným faktorom, ktorý inšpiroval veľkú časť jeho úspechu, bola frustrácia. Bolesť zo straty troch manželiek, ktoré zomreli pri pôrode, ho inšpirovala k boju za adekvátnu lekársku starostlivosť pre černošských obyvateľov. To viedlo k otvoreniu nemocnice Community Hospital v roku 1924, prvej modernej nemocnice v meste pre černošských obyvateľov.
Brownova frustrácia z nedostatku dostupného bývania pre černošské rodiny ho viedla k vybudovaniu realitného impéria a jeho frustrácia z diskriminácie podnietila jeho celoživotný boj o desegregáciu Charlestonu a vytváranie príležitostí pre černošských obyvateľov, aby mohli prosperovať.
Anderson Hunt Brown (tretí zľava) so svojou rodinou. Foto: Wole Coaxum
Zo slumov do slušných bytov
V tom období existovalo mnoho ďalších developerov, ktorí však často zneužívali černošských zákazníkov, ktorí mali len málo práv a málo možností, kde by mohli žiť.
Syn bývalých otrokov bol však súčasťou výraznej skupiny černošských realitných developerov, ktorí svoje bohatstvo vybudovali vytvorením vysoko kvalitného bývania pre ľudí, ktorí žili po celej krajine v slumoch a v zlých podmienkach.
Popri rozvoji rezidenčných nehnuteľností Brown vybudoval aj komerčné nehnuteľnosti a prenajímal priestory černošským podnikateľom v Charlestone, čím vytvoril jeden z prvých zdieľaných pracovných priestorov pre Afroameričanov.
Realitný rasizmus
Keď v roku 1974 Brown zomrel ako 94-ročný, podľa jeho vnučky Andrey Taylor vlastnil a spravoval až 100 nehnuteľností.
Černošskí podnikatelia v oblasti realít to na začiatku 20. storočia nemali ľahké. Až do prijatia zákona o spravodlivom bývaní (The Fair Housing Act) v roku 1968, boli rasistické pravidlá a praktiky v oblasti bývania legálne, preto bolo ťažké vlastniť nehnuteľnosť a ešte ťažšie vybudovať si v tomto sektore biznis.
„Aby mohli byť černosi a černošskí podnikatelia úspešní, museli byť odlišní,“ hovorí Don Peebles, CEO v spoločnosti The Peeble Corporation, ktorá spravuje nehnuteľnosti v New Yorku a šiestich ďalších mestách v USA v hodnote približne 8 miliárd dolárov. Podľa štúdie Bella Research Group a Knight Foundation, ešte aj dnes vlastnia príslušníci menšín len asi 2 % realitných spoločností.
Brown využil svoj vplyv a bohatstvo na úspešné súdne spory, vďaka ktorým v jeho domovskom štáte zrušili zákony o segregácii na miestnych plavárňach, v knižniciach a jedálňach.
Vášeň, ktorá sa v rodine dedí
Vášeň pre občianske práva vštepil aj svojim deťom: jeho syn, Willard L. Brown sa stal prvým afroamerickým sudcom v Západnej Virgínii, ktorý sa zasadil o zákaz segregácie vo verejných školách.
Brownov pravnuk, Wole Coaxum, dnes pokračuje v tejto tradícii. Snaží sa priniesť finančné služby Američanom, ktorí nemajú účty v bankách, a zmenšiť rasový rozdiel v bohatstve.
„(Brown) bol naozaj za budovanie komunity a za rozmanitosť, rovnosť a inklúziu, ktoré sú teraz hlavnými témami v každej oblasti v tejto krajine,“ hovorí Taylor. „Nestalo sa to náhodou. Má to dlhú históriu.“
Podnikavý bol už ako dieťa
Brown už ako malý pomáhal s prácou na farme a v práčovni. Školu ukončil už po štyroch rokoch a členovia jeho rodiny hovoria, že na podnikateľskú cestu sa vydal už v mladom veku. Zvykol liezť na vagóny s uhlím, vyhodil uhlie na koľajnice a potom ho s kamarátmi predával miestnym podnikom za 50 centov.
Ako tínedžer sa Brown naučil hrať na trombón a so svojimi bratmi vytvoril kapelu s názvom „Uncle Tom’s Cabin“, s ktorou cestovali do Cincinnati a ďalších západných miest. Za svoje vystúpenia zarobili 10 dolárov týždenne (dnes by to bolo asi 300 dolárov).
Po návrate do Charlestonu sa Brown naučil porciovať mäso a otvoril si mäsiarstvo a reštauráciu. O niekoľko rokov neskôr absolvoval kurz investovania do nehnuteľností v Bostone a zo svojho zárobku si kúpil dom na Washington Street vedľa Charlestonskej strednej školy.
Začiatkom 20. rokov minulého storočia Brown postavil a prenajímal kancelárie miestnym podnikateľom, vrátane reštaurácie, stánku s hot-dogmi, drogérie, holičstva, práčovne a plavárne. Prosperujúca oblasť v blízkosti jeho nehnuteľností sa stala známou ako „The Block“ a viac ako 50 rokov slúžila ľuďom z afroamerickej komunity ako bezpečné miesto na zhromažďovanie, spomína Taylor.
Staral sa o to, čo iní potrebovali
„Bol podnikateľ, ktorý vedel, ako financovať projekty. Mal úžasnú pracovnú morálku. Mal svoju zaužívanú rutinu, mohli by ste na minútu presne načasovať, kedy príde do kancelárie, kedy bude spať, kedy sa zobudí a kedy bude raňajkovať. Bol to veľmi metodický a disciplinovaný človek.“
Lucia James, rodinná priateľky rodiny Brownovcov, ktorá bývala v 50. rokoch v Charlestone, spomína, ako Brown vybavil mnohé z kancelárii potrebami, ktoré podnikatelia potrebovali. Napríklad, keď prenajímal priestory začínajúcej tlačiarni, vybavil ich tlačiarenskými strojmi. „Bol to mikrosvet toho, čo sa dialo v USA na Black Wall Street,“ hovorí James o Brownovom úspešnom bloku.
Okrem komerčných nehnuteľností nakúpil Brown aj pozemky na stavbu domov, ktoré potom za dostupné ceny prenajímal členom černošskej komunity, ktorí v tom čase mali problém zohnať si bývanie v prevažne belošských realitných kanceláriách.
Keď jeho deti, Willard a Della, študovali na Bostonskej univerzite, Brown kúpil v Cambridgi v štáte Massachusetts tri nehnuteľnosti. Keďže černošským študentom nebolo poskytované ubytovanie, Brownove deti žili v jednom dome a ďalšie dva prenajal ich černošským spolužiakom.
Extrémne rozdiely
Je naozaj pozoruhodné, že sa Brownovi v tých časoch, v ktorých žil, podarilo uspieť ako podnikateľovi na realitnom trhu. Todd Michney, profesor histórie na Georgia Institute of Technology, poznamenáva, že Brown pracoval v oblasti, ktorá bola „priamo proti nemu“.
V 20. rokoch 20. storočia začala Národná asociácia realitných kancelárií podávať žaloby na súdy, aby výraz „realitný agent“ bol exkluzívnou ochrannou známkou, aby ho černošskí realitní makléri nemohli používať a označovať sa za „realitné kancelárie“.
A hoci černošskí podnikatelia v oblasti realít mohli zarobiť na trhu predajom vo vlastných komunitách, čelili viacerým výzvam. Jednou bol napríklad zamedzený prístup k bankovým pôžičkám, hovorí Beryl Satter, profesorka histórie na Rutgers University-Newark.
„Keď si porovnáme, s čím sa stretávali černošskí realitní podnikatelia v porovnaní s belochmi, bol to extrémny rozdiel,“ hovorí. „Tí úspešní museli prekonávať neuveriteľné prekážky a to je dôvod, prečo nepoznáme veľa mien významných realitných afroamerických maklérov.“
Bojovník za občianske práva
Brownovo meno však môžeme nájsť v súdnych spisoch a žalobách, ktoré podal počas svojho dlhoročného boja za občianske práva. Začal s ním v roku 1928 po tom, ako jeho vtedy šesťročnú dcéru Dellu nepustili do Charlestonskej verejnej knižnice, hovorí James.
A keď si jeho syn Willard otvoril koncom 30. rokov advokátsku prax v Charlestone, bojovali spolu bok po boku za desegregáciu mnohých verejných služieb v meste – hoci sa im nepodarilo úplne uspieť až do 50. rokov.
„Veľmi skoro chápal bývanie ako problém občianskych práv,“ hovorí Michney. „To bolo niečo, o čom sa v 50. a 60. rokoch minulého storočia otvorene nediskutovalo.“
Brownova vnučka Taylor rada spomína, keď v roku 1963, len niekoľko rokov pred svojou smrťou, s ňou nastúpil do autobusu, aby sa zúčastnili na neslávne známom pochode vo Washingtone.
„On skutočne išiel príkladom. Žil podľa kréda, že je v pozícii pomáhať druhým a to ho obohacovalo, ale tak isto z toho mala prospech aj komunita,“ hovorí Taylor. „Je to súčasť jeho pretrvávajúceho odkazu.“
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorkou je redaktorka Kristin Stoller.
