S koľkými ľuďmi ste dnes hovorili? Je pravdepodobné, že väčšina z nich vám klamala – a to nie len raz. Je ťažké to prijať, ale aj vaši najbližší priatelia a spolupracovníci vám pravidelne klamú.
V článku sa dozviete:
- čo zistil psychológ Feldman vo svojej desaťročnej štúdii,
- ktoré pohlavie klame častejšie a prečo,
- osem vzorcov správania, vďaka ktorým odhalíte klamára,
- na čo myslieť skôr ako niekoho označíte za klamára.
Psychológ Univerzity v Massachusetts Robert Feldman študoval klamanie viac ako desať rokov a jeho výskum dospel k niektorým prekvapujúcim záverom. Najšokujúcejšie je, že 60 percent ľudí klame počas typického 10-minútového rozhovoru a že v priemere povie dve až tri klamstvá za tento krátky časový rámec.
„Človek nikdy nie je pravdivejší, ako keď uzná, že je klamár.“ (Mark Twain)
Väčšina ľudí vo Feldmanových štúdiách si uvedomila všetky klamstvá, ktoré povedali, až po rozhovore, keď im Feldman prehral ich konverzáciu na videu.
Prečo klamú ženy a prečo muži?
Ľudia klamú v každodennom rozhovore, aby pôsobili sympatickejšie a kompetentnejšie. Je pravda, že muži a ženy klamú rovnako často, majú však sklon klamať z rôznych dôvodov. „Ženy častejšie klamali, aby sa človek, s ktorým hovorili, cítil dobre, zatiaľ čo muži najčastejšie klamali, aby oni vyzerali lepšie,“ uviedol Feldman.
Nový výskum doktorky Leanne ten Brinke z Haas School of Business naznačuje, že hoci väčšina z nás má celkom dobré inštinkty, pokiaľ ide o rozpoznávanie klamárov, máme tendenciu tieto naše inštinkty v sebe potláčať.
Váhame ľudí označiť za klamárov, obzvlášť v profesionálnom prostredí, pretože sa cítime vinní za to, že ich podozrievame. Nazývať niekoho klamárom bez dobrého dôvodu je pre väčšinu desivou záležitosťou.
Výskum doktorky Brinkovej našťastie poukazuje na objektívne, dobre zdokumentované fyziologické zmeny a zmeny správania – alebo „príznaky“ – ktoré môžeme použiť na presné vyhodnotenie pravdovravnosti iných ľudí.
Dávajte pozor na nasledujúce znaky a klamári vás neoklamú:
Zakrývajú si ústa
Ľudia si pri klamstve často zakrývajú ústa. Ruka na ústach alebo dokonca dotyk pier vám ukáže, že klamú. Keď ľudia klamú, inštinktívne si zakrývajú aj zraniteľné časti tela, napríklad hlavu, krk alebo brucho, pretože klamstvom sa cítia odhalení, zraniteľní a otvorení útoku.
Opakujú sa a poskytujú príliš veľa detailov
Klamári nenávidia ticho, preto sa ho často snažia zaplniť tým, že hovoria viac, ako je potrebné. Zväčša poskytujú oveľa viac informácií, ako bolo požadované.
Niekedy sa môže stať, že čím dlhšie budete ticho, tým viac detailov na vás klamári vrhnú na podporu ich príbehu. Snažia sa presvedčiť vás i seba o svojom klamstve.
Klamári tiež budú opakovať frázy znova a znova, lebo sa snažia získať čas na zhromaždenie svojich myšlienok.
Pripravujú sa na útek
Pri podvedomom pokuse o nájdenie únikovej cesty klamári, ktorí sedia, často nasmerujú svoje telo k dverám, a ak stoja, môžu sa dokonca priblížiť k dverám. Rovnako môžu meniť svoje držanie tela z uvoľneného na vzpriamené alebo ostražité, keď sa ich telá pripravujú na únik.
Ich slová a reč tela sa nezhodujú
Je ľahké klamať slovami, ale naše telá poznajú (a ukazujú) pravdu. Jasným znakom toho, že vám niekto klame, je, keď jeho slová hovoria jednu vec a reč jeho tela hovorí niečo úplne iné.
Napríklad vám niekto hovorí smutný príbeh o osobných problémoch, pre ktoré nemohol prísť do práce, napriek tomu sa pri rozprávaní usmieva a jeho gestá rúk a držanie tela sú zábavné a živé.
Zmení sa ich dýchanie
Ľudia reflexívne začnú ťažšie dýchať, keď klamú, pretože klamanie spôsobuje zmeny srdcového rytmu a prietoku krvi. Klamári môžu mať niekedy aj problém hovoriť, keď sliznica v ústach vyschne ako súčasť reakcie tela na klamstvo.
Menia svoje typické vzorce pohybu očí
Hovorí sa, že oči sú „oknami do duše“. To platí najmä vtedy, keď niekto klame. Má to však háčik: nezáleží na tom, kam sa človek pozerá, ale na zmene smeru.
Niektorí ľudia napríklad pozerajú hore a doprava, keď si spomínajú na informácie, ale dole, keď klamú. U ostatných ľudí to môže byť naopak.
Zmena pohybu očí môže byť veľmi silným indikátorom klamstva, najskôr však musíte poznať typický vzor daného človeka. Vďaka tomu je táto taktika efektívnejšia pri ľuďoch, ktorých dobre poznáte, alebo aspoň s ktorými pravidelne komunikujete.
Existuje však jeden pohyb očí, ktorý je dosť univerzálny: ľudia, ktorí klamú, sa často pozerajú smerom k dverám, na svoju podvedomú únikovú cestu.
Začínajú byť agresívni
Klamári budú v rozhovore často agresívni bez zjavného dôvodu. Niekedy sa stanú nepriateľskými a agresívne ukážu vaším smerom. Inokedy klamári udržia nadmerný očný kontakt bez mihnutia oka, v drsnom pokuse pôsobiť pravdivo.
Sú nervózni
Jasným znakom nervóznej energie je vrtenie sa. Aj skúsení klamári sa obávajú, že im neuveríte, a tak uvoľňujú túto nervóznu energiu hraním sa s vlasmi, klepaním nohou alebo prstami, dotykmi uší a podobne. Nadmerný pohyb chodidiel je bežným prejavom nervóznej energie spojenej s klamstvom. Nohy sa začnú hýbať, pretože klamár sa cíti zraniteľný a telo chce utiecť.
Zvážte individualitu
Predtým, ako sa pustíte do akýchkoľvek záverov, nezabudnite zvážiť, aké je bežné správanie človeka, o ktorom si myslíte, že by vás mohol klamať. Vyššie uvedené ukazovatele majú význam iba v kontexte typického správania daného človeka. Ak má váš kolega ADHD, poruchu pozornosti s hyperaktivitou, a neustále sa vrtí, nemôžete to považovať za prejav klamstva.
A niektorí ľudia, napríklad psychopati, nedávajú najavo toto správanie, pretože sa necítia nervózni alebo vinní za klamstvo. Jedna britská štúdia ukázala, že výskyt psychopatie u riadiacich pracovníkov je štvornásobný oproti bežnej populácii, takže to nie je také zriedkavé, ako by ste si mysleli.
A aká je vhodná reakcia, keď zistíte, že vám niekto klame? Oplatí sa vôbec klamára konfrontovať?
Článok vyšiel na Forbes.com. Autorom je prispievateľ Travis Bradberry.
