Ester Wiesnerová, členka rebríčka Forbes 30pod30 2015, tento rok úspešne ukončila bakalárske štúdium na Berklee College of Music. S dvomi spolužiakmi, klaviristom Julianom Moehringom a bubeníkom Konstantinom Kräutlerom, a slovenským basgitaristom Jurajom Griglákom absolvovala počas leta turné po desiatich slovenských mestách, ktoré si sama zorganizovala. Bola to doteraz najväčšia prezentácia jej hudby na Slovensku.
Vyštudovali ste odbor jazzová kompozícia a spev na Berklee College of Music v americkom Bostone. Čo vám škola dala?
Motiváciu. Obklopovali ma ľudia, ktorých bavila hudba a štúdium a chceli sa tomu naplno venovať. Boli to najmä umelci, no mali aj podnikateľské myslenie. Uvedomovali si silu umenia a jeho vplyv na spoločnosť. Rozmýšľali, kto je cieľový zákazník, čo je ich produkt a čo chcú hudbou ľuďom povedať. Študovali tu tiež hudobní manažéri, právnici. Škola ponúkala odbory tak, aby komplexne zastrešila celý biznis týkajúci sa hudby. So spolužiakmi sme si tak spolu vedeli vytvoriť celý produkt. V škole som získala dôležité kontakty aj priateľstvá na celý život.
Sama ste si naplánovali a zorganizovali letnú koncertnú šnúru po Slovensku. Viedli vás na škole k samostatnosti a podnikavosti?
Áno, mali sme na to špeciálne predmety, spomeniem napríklad Enterpreneurial Musicianship. Veľa hudobníkov je šikovných, ale na tomto to zlyhá. Nevedia si urobiť marketing, nerozmýšľajú biznisovo. Je to zručnosť, ktorá sa dá naučiť.
Turné ste plánovali rok. Čo všetko to obnášalo?
Naozaj všetko. (smeje sa) Od prenájmu koncertných priestorov, logistiky, grafického dizajnu a tlače plagátov a vstupeniek až po propagáciu a rozhovory s novinármi. Napísala som tiež piesne, zohnala hudobníkov a nacvičila s nimi repertoár. Znova sa mi potvrdilo, že keď človek niečo robí vážne, najkvalitnejšie, ako vie, a má z toho radosť, ľudia to ocenia.
Ester Wiesnerová s kapelou počas koncertu v bratislavských Klariskách.
Po lete strávenom na Slovensku sa vraciate do USA. Čo vás tam čaká?
Najbližšie dva roky plánujem žiť v New Yorku. Je tam zaujímavá hudobná scéna. Tvorí sa tam veľa fúzií jazzu aj s inými žánrami. To je niečo, čo ma veľmi zaujíma. Páči sa mi, aké je to mesto rýchle a dá sa v ňom dobre tvoriť. Nechcela by som tam žiť dlhodobo, cítim, že teraz je ten správny čas. Už tam mám naplánovaných aj niekoľko koncertov v jazzových kluboch a na festivaloch. Popri tom budem študovať ďalej v Bostone na New England Conservatory of Music. Sú veci, ktoré by som sa ešte chcela naučiť. Chcem sa ďalej venovať najmä kompozícii a hudobnému manažmentu a marketingu. Magisterské štúdium vnímam ako príležitosť robiť projekty a dostať na ne spätnú väzbu a pomoc od školy.
Deň pred odchodom späť, 19. augusta, organizujete v Bratislave ešte workshop Za hranice s hudbou. Pre koho je určený?
Workshop povedú mladí Slováci študujúci v zahraničí. Dvere sú otvorené všetkým, ktorí majú záujem posunúť svoje hudobné zručnosti alebo rozmýšľajú o štúdiu hudby. Bude to deň plný inšpirácie, praktických informácií, vlastnej tvorby a networkingu s ľuďmi z brandže. Chcem dať priestor ľuďom, ktorí tvoria, urobiť niečo spolu a dostať spätnú väzbu. V najbližších rokoch plánujem v Bratislave založiť hudobnú školu v spolupráci s Berklee College of Music a toto je na to dobrá príprava.
Ako vznikla myšlienka založiť vlastnú školu?
Kým pre deti celkom dobre fungujú základné umelecké školy, dospelý človek nemá kam ísť, ak sa chce hudobne vzdelávať. Súčasťou budú workshopy a kurzy, neformálne vzdelávanie a priestor na stretávanie ľudí. Rada by som tu tak vytvorila hudobnú scénu. Práve ľudia, ktorí sa budú hudbe venovať okrajovo, sú tí, ktorí potom budú chcieť prísť na tie koncerty, pretože tomu budú viac rozumieť zvnútra. Na Slovensku to podľa mňa chýba.
