Medzinárodná energetická agentúra vo svojej aktuálnej správe navrhuje globálny plán trvalo udržateľnej obnovy pre odvetvie energetiky. S investíciami vo výške jedného bilióna dolárov ročne počas nasledujúcich troch rokov by vďaka nemu mohli globálne emisie CO₂ súvisiace s energiou klesnúť v roku 2023 o 4,5 miliardy metrických ton. Na porovnanie, ide o 14 percent z ich celkovej minuloročnej hodnoty.
S nástupom pandémie a rozsiahlymi opatreniami na celom svete dramaticky poklesli aj emisie oxidu uhličitého. V porovnaní s rokom 2019 boli začiatkom apríla denné hodnoty emisií skleníkových plynov nižšie až o 17 percent. Experti sa však zhodujú, že šlo len o dočasný stav, čo potvrdzujú aj prvé dáta z krajín po uvoľňovaní opatrení.
Korona pomohla našej planéte.
Vďaka lockdownu budeme žiť na ekologický dlh o tri týždne neskôr
Ako si vieme dlhodobo udržať pokles emisií, ktoré priniesol koronavírus a aké kroky podniknúť na ceste za zelenšou planétou? Týmito otázkami sa zaoberá špeciálne vydanie správy Medzinárodnej energetickej agentúry World Energy Outlook.
Šanca na zmenu
Podľa správy máme vďaka aktuálnym veľkým vládnym výdavkom šancu splniť naše ciele z Parížskej klimatickej dohody prijatej v roku 2015. „Vlády dnes robia rozhodnutia, ktoré ovplyvnia obrovské množstvo investícií a budú formovať infraštruktúru a odvetvia pre nadchádzajúce desaťročia. Masívne stimulačné balíčky ponúkajú jedinečnú príležitosť, aby sa energetický sektor dostal na udržateľnejšiu cestu,“ píše agentúra v správe, ktorá vznikla v spolupráci s Medzinárodným menovým fondom.
Pandémia po celom svete znížila emisie uhlíka. No vieme, za akú cenu?
V čase, keď viaceré štáty premýšľajú nad ďalšími krokmi obnovy, dala Medzinárodná energetická agentúra dokopy 30 opatrení s potenciálom vymaniť sa z aktuálneho hospodárskeho poklesu spôsobom, ktorý by bol bezpečný aj pre našu planétu.
Tri hlavné oblasti plánu:
Rast
- ekonomického rastu môže ročne priniesť 1,1 percenta,
- do roku 2023 by viedlo k vyššiemu HDP o 3,5 percenta oproti pôvodným predpokladom,
Zamestnanosť
- zachránených alebo vytvorených 9 miliónov pracovných miest počas nasledujúcich troch rokov, najviac z nich sa týka oblastí zlepšovania energetickej účinnosti,
Udržateľnosť
- naštartované zmeny potrebné na dosiahnutie cieľov Parížskej dohody,
- globálne emisie CO₂ súvisiace s energiou by mohli v roku 2023 klesnúť o 4,5 miliardy metrických ton, čo predstavuje 14 percent celkovej hodnoty za minulý rok.
Implementovanie plánu by znamenalo dosiahnutie vrcholu v miere globálnych emisií v roku 2019. Opatrenia by navyše vytvorili 9 miliónov pracovných miest v rôznych energeticky náročných odvetviach a podľa analýzy Medzinárodného menového fondu by posunuli svetové HDP do roku 2023 o 3,5 percenta vyššie, ako je súčasný predpoklad.
Nové miesta
Analýza sa zameriava na vytvorenie potenciálnych pracovných miest a cielené politiky v šiestich odvetviach: elektrina, doprava, budovy, priemysel, palivá a technológie. Mnohé z odporúčaných politík by urýchlili zmeny, ktoré nám už dnes umožňujú technológie, a ktoré privítal aj trh, ako napríklad nárast elektrických vozidiel, obnoviteľné zdroje energie, recyklácia a podobne.
Zahŕňa však aj opatrenia, ktoré podporujú vývoj nákladných a nových technológií, ktoré ešte nedosiahli trhové rozmery, napríklad modulárne jadrové reaktory, vysokorýchlostné železničné siete a podobne.
Implementovanie plánu by podľa Medzinárodnej energetickej agentúry znamenalo dosiahnutie vrcholu globálnych emisií v roku 2019. Foto: Unsplash
„Globálnemu hospodárstvu by to prinieslo trvalé výhody, pretože investície do novej infraštruktúry, ako sú elektrické rozvodné siete a energeticky účinnejšie budovy a priemyselné odvetvia, by zlepšili celkovú produktivitu pracovníkov aj kapitálu,“ hovorí agentúra.
Opatrenia by tiež urýchlili dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja: približne 420 miliónov ľudí v krajinách s nízkymi príjmami by získalo prístup k riešeniam „clean-cooking“ a takmer 270 miliónov ľudí by získalo prístup k elektrine.
Koľko to bude stáť?
Medzinárodná energetická agentúra odhaduje, že výdavky potrebné na opatrenia v rámci plánu, sa pohybujú okolo 1 bilióna dolárov ročne, čo dnes predstavuje približne 0,7 percenta svetového HDP. Zahŕňa výdavky jednotlivých štátov, ale aj súkromné financovanie, ktoré by sa mobilizovalo prostredníctvom verejných politík.
Požadované prostriedky by zodpovedali menej ako 10 percent fiškálnych výdavkov, ktoré sú v plánoch ozdravenia ohlásené dnes. Pre porovnanie, po finančnej kríze v rokoch 2008 až 2009 predstavovali ekologické opatrenia približne 16 percent celkových stimulačných opatrení.
Podľa Stephanie Pfeifer, CEO Institutional Investor Group on Climate Change, globálnej platformy investorov zameriavajúcich sa na oblasť klimatickej zmeny, musia hrať vlády kľúčovú úlohu pri dosahovaní udržateľnej obnovy. „Tento plán dáva príležitosť na jej zabezpečenie, investori sú plne odhodlaní podieľať sa na tomto procese,“ uviedla Pfeifer pre Bloomberg.
Kritickejší voči tomuto plánu bol Brian O’Callaghan, klimatický výskumník z University of Oxford:„Agentúra predpokladá veľmi vysoké verejné a súkromné výdavky v rozvojových krajinách. Tieto čísla sú nereálne bez signifikantnej externej podpory,“ povedal.
5 kľúčových pilierov udržateľného plánu obnovy
- Priniesť projekty čistej energie, ktoré zvýšia odolnosť.
- Rozvinúť širokú škálu nových projektov.
- Prispôsobiť podporu ohrozeným odvetviam smerom k udržateľnosti.
- Mobilizovať súkromné financovanie.
- Medzinárodná spolupráca.
